V Maďarsku sledujeme veľkú koncentráciu mediálneho vlastníctva, a to predovšetkým v rukách osôb blízkych vláde Viktora Orbána. Nezávislé médiá síce existujú, ale k ľuďom sa natoľko nedostávajú. Systém je totiž postavený na dosadzovaní osôb do kľúčových postov v úradoch, ktoré prevádzkujú kontrolu nad médiami, zaisťujú ich financovanie a udeľujú licencie.
Ako v praxi fungujú maďarské verejnoprávne médiá? Akým spôsobom môžu médiá slúžiť kampaniam vládnucej strany? Čo spôsobuje všeobecne nízku dôveru občanov v mediálne zdroje a aké môžu byť dôsledky takéhoto stavu? Akú úlohu majú pri šírení manipulatívnych posolstiev domáce zdroje v anglickom jazyku? Akým spôsobom napomohla k posilneniu úlohy štáty pri kontrole médií úprava legislatívy od roku 2010?
Ako využíva vládna strana izoláciu zdrojov v regiónoch a ako môže pracovať s historickými paralelami a nacionalizmom? Môžu sa v aktuálnych podmienkach uplatniť aj nezávislé médiá alebo aktéri občianskej spoločnosti? Akým formám nátlaku zo strany štátu tieto médiá čelia?
Na koho najčastejšie útočia šírené dezinformačné naratívy a ako funguje proruská propaganda v prevažne nacionalistickom prostredí? K čomu slúži očierňovanie LGBT komunity v Maďarsku a prečo bolo problematickým prijatie tzv. Zákona o ochrane detí?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom bezpečnostného centra Evropské hodnoty Leonom Tóthom.
Podcast vznikol s podporou Európskej únie.
