Poznáme to z ešte nedávnych dôb. Usmiati pracujúci muži a ženy, kúdoly dymu valiace sa z komínov fabrík novej socialistickej industriálnej éry a heslá o lepších zajtrajškoch a o novom lepšom človeku.
Všetko sú to obrazy a zároveň sny, ktoré dnes vo výtvarnom umení pre nás charakterizuje termín socialistický realizmus. Jedným z takýchto obrazov, namaľovaný na Slovensku začiatkom 50. rokov bolo aj monumentálny obraz s názvom Vďakyvzdanie českého a slovenského ľudu generalissimovi Stalinovi.
Sovietsky vodca obklopený nadšeným davom v ňom vystupuje takmer ako nadpozemská či rovno sakralizovaná bytosť. Táto scéna sa tak v mnohom až nápadne podobá tradičným alegóriám cností či svätcov.
Osud tohto obrazu, ktorý v neskorších rokoch destalinizácie náhle zmizol, tak v istom zmysle odráža aj náš rozporuplný vzťah k tejto epoche dejín. Komunizmus so svojou symbolikou a predstavou radikálnej premeny skutočnosti rovnako môže predstavovať to, čo by sme mohli nazvať ako nové či dokonca náhradné politické náboženstvo.
Bolo to skutočne tak? A kde máme hľadať korene javov, v ktorých sa pradávne ľudské túžby po lepšom a bezbolestnom svete premieňajú do moderných totalitných ideológií? Rozprávam sa s politológom Tomášom Zálešákom.
Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET.
