„Bolo vzácnosťou, ak mŕtveho odprevádzalo do kostola desať – dvanásť mužov“, ba „mnohí sa pobrali na druhý svet bez svedkov“. Tak spomína taliansky spisovateľ Giovanni Boccacio na pohromu, ktorá sa prevalila Európu v polovici 14. storočia.
V bezprostrednom dotyku smrti a strachu pred morovou epidémiou sa rozpadali ľudské vzťahy a často i blízki ľudia sa na seba dívali s podozrením a nedôverou.
Táto morová epidémia, známa ako čierna smrť však nebola ani zďaleka jedinou pohromou, ktorá sprevádzala dejiny Európy. Tie sú naopak plné morových rán, cholerových pandémií a nákaz neznámeho pôvodu.
Ako sa teda stredovek či novovek dokázal vyrovnať s neustálou hrozbou smrti a ako vtedajší ľudia bojovali s neznámym a často démonizovaným nepriateľom neviditeľnej choroby?
Jaro Valent sa rozpráva s historičkou Tünde Lengyelovou z HÚ SAV.
