„Ryšavá líška“, aj takto nazývali jedného z našich najdlhšie vládnucich panovníkov Žigmunda Luxemburského, uhorského i českého kráľa a rímsko-nemeckého cisára.
Boli to azda jeho nadanie zdatného diplomata, schopnosť dostať sa z každej šlamastiky a napriek ťažkostiam dosiahnuť tie najdôležitejšie mocenské pozície vo vtedajšej Európe, ktoré mu vyslúžili práve takýto prívlastok.
Pohľad historiografie na tohto významného politika sa však líši od krajiny ku krajine.
Kým v českom prostredí je známy ako vierolomný či „prolhaný“ muž, ktorý nedodržal svoj sľub a pripustil upálenie majstra Jána Husa, v Uhorsku mu bol naopak kladený za vinu úpadok kráľovskej moci a posilňovanie vplyvu magnátov.
Čo je však z týchto tvrdení pravdivé a aký Žigmund Luxemburský naozaj bol?
Zažívalo Uhorsko počas jeho vlády úpadok a chaos alebo naopak rozvoj, čoho dôkazom by mohol byť rozkvet slobodných kráľovských miest?
A mohol byť politik a štátnik európskeho formátu na prelome 14. a 15. storočia iný, než nevypočítateľný, „vierolomný“ a prefíkaný ako líška?
O tejto neobyčajnej postave neskorého stredoveku sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s historičkou Danielou Dvořákovou z Historického ústavu SAV.
powered by
