Prišli pýtať „zem a vodu“, nakoniec ich Gréci hodili do priepasti a do studne – takto sa zvyčajne začína rozprávanie o jednej z najslávnejších kapitol antických dejín.
Žiadať prišli perzskí vyslanci v mene orientálneho panovníka, perzského kráľa a despotu Dareia a neskôr i Xerxa. Vydať im „zem a vodu“ znamenalo podrobiť sa a stratiť všetko, svoju krajinu, svoj ľud i vlastnú slobodu.
Príbeh grécko-perzských vojen stojí zvyčajne na začiatku každej fascinácie a záujmu o históriou. Ak ho prerozpráva dobrý učiteľ dejepisu, zostane v človeku už na celý život.
Predstavme si bitku pri Maratóne a odhodlaný beh vojaka, ktorý beží svojim rodákom Aténčanom oznámiť radostnú novinu o víťazstve, až kým od vyčerpania nezomrie alebo hrdinský boj Sparťanov do posledného muža v Termopylskom priesmyku či obrovskú námornú bitku pri Salamíne – to všetko sú scény ako stvorené pre filmové spracovanie.
Udialo sa ale všetko tak, ako nás o tom informuje napríklad Herodotos a iní antickí historici?
A ako je možné, že sa málopočetní Gréci dokázali ubrániť tak obrovskej presile?
Ako vyzeral boj Grékov proti barbarom?
Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom.
powered by
