Ab urbe condita – teda „od založenia mesta“. Tak sa začínalo nejedno rozprávanie o histórii antického Ríma a nielen to. 21. apríl roku 753 pred n. l. akoby stál na pomyselnom začiatku dejín, ktoré po dlhý čas písala táto vari najväčšia mocnosť starovekého sveta.
Počas viac než 2 a pol tisícročia, ktoré nás oddeľuje od tejto legendárnej udalosti, sme sa stali dedičmi slávneho Ríma do určitej miery všetci.
Už pri pohľade na kalendár a jeho 12 mesiacov k nám prehovárajú jeho prví králi.
Latinčina sa stala základom pre viacero európskych jazykov a viacero významných kresťanských sviatkov neskôr akoby nadväzovalo na staré rímske slávnosti.
No predovšetkým to bol rímsky zmysel pre vládu práva a zákonov, ktorý do značnej mieri utváral to, čomu dnes hovoríme západná civilizácia.
A hoci sa náš letopočet odvíja od inej historickej udalosti z obdobia, keď stál Rím na svojom vrchole, stále sa musíme vracať k legende o dvoch bratoch Romulovi a Rémovi.
Má tento príbeh reálne základy alebo je len výrazom túžby heroizovať vlastnú minulosť?
A boli prví Rimania skutočne potomkami Trójanov, tak ako nám to vo svojom epose Aeneida naznačuje básnik Vergílius?
Ako je možné, že sa práve Rím vypracoval z periférneho mesta najskôr na regionálnu a napokon svetovú veľmoc?
Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Pavlom Valachovičom, ktorý prednáša o dejinách Ríma na FiF UK v Bratislave.
powered by
