O terorizme sme si už zvykli počúvať väčšinou v súvislosti s radikálnym islamom, blízkovýchodnými problémami a modernou epochou, ktorá dáva do rúk najrôznejších fanatikov ešte donedávna netušené možnosti. Ak by sme však pátrali po rodnom liste fenoménu, ktorý nazývame terorizmus, museli by sme sa vrátiť o viac než storočie a okrem iného sa pozrieť aj na Balkánsky polostrov.
Veď napokon aj prvú svetovú vojnu v roku 1914 vyvolal teroristický čin srbského mladíka Gavrila Principa.
Jeho neuvážený skutok v Sarajeve bol však len symptómom omnoho vážnejších javov, ktoré mali v tomto kúte Európy svoje miesto už dlhší čas.
Dobovým symbolom či synonymom terorizmu sa stali napokon aj tzv. „macedónske pomery“. Čo tento termín znamenal?
A patrili srbskí, bulharskí či macedónski geriloví bojovníci a atentátnici k prvým teroristom?
Alebo naopak to boli národní hrdinovia a bojovníci za národnú slobodu, tak ako ich neraz vykresľuje národná historiografia?
Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historičkou Máriou Tonkovou z Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
powered by
