Po neuveriteľných 70 rokoch bude korunovácia Karola III. ďalšou, ktorú Británia a spolu s ňou aj celý svet zažije. Poďme sa spoločne pozrieť na to, čo na obrade uvidíme, aké zaujímavosti o korunováciách z minulosti by nás mohli pobaviť, či nadchnúť a čo nové, iné poprípade "po starom" môžeme od operácie Golden Orb očakávať.
⏯️ Pozri si aj YouTube video: https://www.youtube.com/watch?v=ZsKDR9cnrM4
—
✎ Dejepis Inak merch
https://www.pantarhei.sk/autori/sandra-svitekova-dejepis-inak
✎ Tvorbu Dejepisu Inak môžeš podporiť tu:
Členstvá:
YouTube: @dejepisinak
Patreon: https://www.patreon.com/dejepisinak
BuyMeACoffe: https://www.buymeacoffee.com/dejepisinaK
✎ Sociálne siete:
Facebook: https://www.facebook.com/dejepisinak/
Instagram: https://www.instagram.com/dejepisinak/
TikTok: https://www.tiktok.com/@dejepisinak
Twitter: https://twitter.com/dejepis_inak
✎ Hudba vo videu: epidemicsound.com
✎ Zdroje: http://bit.ly/3vruLl
—
Podcastová verzia Dejepisu Inak vychádza v spolupráci s portálom skpodcasty.
Sledujte skpodcasty.sk na Instagrame alebo LinkedIne.
Korunovácia kráľa Karola III. je historická udalosť, ktorá znamená začiatok novej éry britskej monarchie. Zároveň však demonštruje určitú kontinuitu stelesnenú v stáročných tradíciách, predmetoch a procesiách. Od korunovačného sprievodu, cez klenoty, pomazanie kráľa, zloženie prísahy až po prijatie poklony od poddaných. Všetko toto sa udeje 6. mája 2023, necelých 8 mesiacov od smrti predchádzajúcej panovníčky Alžbety II. Po neuveriteľných 70 rokoch to tak bude ďalšia korunovácia, ktorú Británia a spolu s ňou aj celý svet zažije.
Poďme sa ešte predtým spoločne pozrieť na to, čo na obrade uvidíme, aké zaujímavosti o korunováciach z minulosti by nás mohli pobaviť, či nadchnúť a čo nové, poprípade iné, môžeme od operácie Golden Orb očakávať. Korunovačný víkend s kódovým označením Operácia Golden Orb, čiže Zlatá guľa započne odchodom kráľa Karola III. s kráľovnou manželkou Camillou z Buckinghamského paláca, za účasti obrovského kráľovského sprievodu do Westminsterského opátstva. Na miesto, ktoré je tradičným dejiskom korunovácií už od roku 1066 a zároveň aj dejiskom niekoľkých kráľovských svadieb či pohrebov. Pred postavením opátstva sa korunovácie konali v podstate kdekoľvek to bolo vhodné a možné. V Bath, Canterbury či v Oxforde. Prvá zaznamenaná korunovácia vo Westminsterskom opátstve bola korunovácia Williama Dobyvateľa na Vianoce 1066. Keďže William na ostrovy vtrhol iba dva mesiace predtým, tak sa to udialo v dosť napätej atmosfére. Mnohí mali pocit, že je agresorom, ktorý ani náhodou nie je právoplatným dedičom na trón. William sa preto mimoriadne snažil zaujať legitímny status následníka po Eduardovi Vyznávačovi a Westminsterské opátstvo sa stalo ideálnym miestom pre jeho korunováciu, pretože ho nielenže nechal postaviť sám Eduard, ale zároveň bol pochovaný pod hlavným oltárom. Westminsterské opátstvo, ako ho poznáme dnes, bolo však prestavané s ohľadom na budúce korunovácie. Od 13. až do 16. storočia prešlo zmenou svojej podoby primárne kvôli tomu aby sa doň zmestil väčší počet hostí. V tomto období bol na mieru vytvorený priestor určený na korunovácie, tzv. korunovačné divadlo, ktoré je situované medzi hlavným oltárom a chórom. Je to miesto, kde sa udeje aj hlavné gro sobotňajšej procesie a takou zaujímavosťou je, že toto srdce dejiska korunovácie rozžiaruje nádherná mozaiková dlažba, z drobných kúskov farebného skla a kameňa, ktorú osádzali ešte kozmátski mozaikári. Prišli vtedy z Ríma na príkaz kráľa Henricha III. Počas predchádzajúcich korunovácii bola táto dlažba prekrytá kobercom. No počas tej Karolovej, podľa posledných informácii od opátstva, zostane odkrytá. Za normálnych okolností sa jemné vzory na podlahe chránia a preto ak je počas špeciálnych prehliadok vôbec sprístupnená verejnosti, tak sa po nej dá chodiť výhradne naboso. Takže toto bude naozaj veľká vec, že to uvidíme v televízore. Na tejto luxusnej podlahe bude počas príchodu a korunovácie umiestnené korunovačné kreslo, na ktoré si Karol III. ako aj mnoho panovníkov a panovníčok pred ním zasadne. Urobí tak po modlitbe a formálnej ratifikácii, počas ktorej arcibiskup z Canterbury kráľa predstaví prítomným hosťom a všetci poslucháči budú upovedomení a zároveň zoberú na vedomie, že sa už nachádzajú v prítomnosti svojho nového právoplatného panovníka. Následne Karol zloží korunovačnú prísahu a zasadne na korunovačné kreslo. Táto na prvý pohľad možno úplne obyčajná drevená stolička, je však jedným z najvzácnejších a najznámejších kusov nábytku na celom svete. Používa sa už viac ako 700 rokov. Dubové korunovačné kreslo si objednal ešte v roku 1301 Eduard I. Longshanks, ktorého prezývali aj ako “kladivo na Škótov”. Kľúčovým dizajnovým rysom tohto kresla je, že malo skryť jeden vzácny predmet. Stone of Scone alebo starobylý kameň osudu, ktorý sa tradične používal pri korunovácii škótskych panovníkov a Eduard I. ho ukradol ešte v roku 1296 ako svoju vojnovú korisť. Kreslo bolo pôvodne nadizajnované tak, že panovník sedel priamo na kameni. V 17. storočí však k nemu pribudla drevená plošina a dnes sa sedí na nej. Okrem iného je zdobené rôznymi vzormi zvierat či lístia a nachádza sa na ňom aj postava kráľa, ktorým môže byť či už samotný Eduard I. alebo Eduard Vyznávač. Kreslo je tak skutočným symbolom monarchie a prekvapivo ho svojho času používal aj samotný Oliver Cromwell, keď sa stal lordom protektorom. No a hoci sa Anglicko a Škótsko a tým pádom aj drevené kreslo s kameňom osudu nadobro zjednotili v Spojenom kráľovstve a fungujú tak až dodnes, tento kus nábytku bol zdrojom mnohých kontroverzií. Stone of scone je jedným z najdôležitejších symbolov Škótska. A Škótov veľmi dlho hnevalo, že zostával vo Westminsteri. Na Vianoce v roku 1950 sa do opátstva dokonca vlámali štyria škótski študenti z Glasgowskej univerzity a kameň ukradli. Počas odstraňovania sa im mal rozlomiť na dva kusy. No podstatnejšie je, že touto krádežou donútili britské úrady aby po prvýkrát za 400 rokov zatvorili hranice medzi Škótskom a Anglickom. Mladým mužom sa podarilo kameň prepašovať cez hranice, kde ho niekoľko týždňov skrývali a napokon umiestnili v škótskom opátstve v Arbroath. Londýnskej polícii sa ho podarilo až po 4 mesiacoch vypátrať a vrátili ho späť do Westminsteru. A v roku 1996 v reakcii na rastúcu diskusiu o škótskej kultúrnej histórii a identite, britská vláda oznámila, že kameň bude už nadobro uložený v Edinburgskom hrade a do Westminsteru sa vráti iba v prípade ďalšej korunovácie. Momentálne je tam pre Charlesa pripravený už od 29. apríla, ale samozrejme s prísnymi pokynmi, že ho hneď po májovej korunovácii bude potrebné urýchlene vrátiť do Edinburghu. Ihneď po zasadnutí Charlesa na trón sa pristúpi k posvätnému pomazaniu panovníka. Charles sa v tomto rozhodol spraviť rovnaké rozhodnutie ako kedysi aj jeho matka Alžbeta II. a nedal povolenie na to, aby kamery tento moment zachytili aj vizuálne. Pomazanie tak aj naďalej zostane súkromným momentom medzi panovníkom a Bohom a na tieto účely sa preto prinesie zlatý baldachýn a kamera sa na pár desiatok sekúnd odkloní na iný objekt aby sme to nevideli. Ja však viem, čo sa bude pod baldachýnom diať, takže máte šťastie. V tomto momente príde na scénu ten najstarší dochovaný korunovačný predmet, ktorým je korunovačná lyžica z 12. storočia. Dôvodom prečo je najstaršia je, že zvyšok pôvodných korunovačných klenotov, žezlo, koruna a guľa, boli ako symboly monarchie roztavené počas anglickej občianskej vojny v roku 1649. Prežila tak iba táto zlatá lyžička, ktorú vtedy kúpil Clement Kynnersley. Clement sa staral o šatník Karola I. a zároveň sa po jeho smrti stal aj jedným z komisárov, ktorí organizovali predaj predmetov po zosnulom kráľovi. Strieborno-pozlátenú lyžicku, rozdelenú na dva lalôčiky s nádhernými rytinami a perlami, Clement kúpil vtedy iba za 16 šilingov. A keď monarchiu reštaurovali a na trón sa dostal Karol II., Clement Kynnersley ju vrátil. Niektorí tvrdia, že to urobil ako prejav oddanosti korune a iní zase, že na tom zarobil aj celkom slušné peniažky. Korunovačná lyžica je veľmi dôležitá pretože sa používa v najposvätnejšej časti korunovačného obradu, pri pomazaní, ktoré zdôrazňuje že panovník je ustanovený priamo Bohom. K lyžici patrí aj ampulka v tvare vtáka, ktorá je naplnená posvätným olejom z Olivovej hory v Jeruzaleme. Na zobáku vtáka je otvor, z ktorého sa olej vyleje do korunovačnej lyžice a arcibiskup z Canterbury potom ponorí do lyžičky s olejom prsty a vyznačí krížik na kráľových rukách, hrudi a čele. Následne si Karol III. oblečie dlhý trblietavý kabát so zlatými rukávmi nazývaný Supertunika. Toto rúcho bolo vyrobené ešte pre Juraja V. v roku 1911, je vyrobené z hodvábnej nite, ktorá je omotaná tenkými kúskami zlata a striebra a sú na ňom krásne výšivky a kvetinové motívy. Na tejto supertunike bude ešte plášť Robe Royal, ktorý bol vyrobený pre Juraja IV. v roku 1821. Všetky tieto odevy dokopy vážia asi 6 kíl, takže je to aj celkom náročné sa v tom hýbať a nosiť to. Je tradíciou, že panovníci počas obradu používajú ešte aj opasok s korunovačným mečom a rukavicu. Karolovi III. však veľmi záleží na enviro témách a takou zaujímavosťou je, že sa v tomto bode rozhodol pre udržateľnejšiu cestu. Nedal si vyrobiť novú rukavicu a opasok, ako bolo zvykom, ale znovu použije starý opasok a rukavicu, ktorú nosil ešte jeho dedko Juraj VI. Najväčším stredobodom pozornosti počas celej korunovácie Charlesa však bude jednoznačne koruna svätého Eduarda. V okamihu, keď ňou bude korunovaný vo Westminsterskom opátstve, to bude paradoxne aj naposledy, kedy ju vo svojom živote použije. Je to jedinečná príležitosť, takže sa na ňu rozhodne sústreďte a myslite celý čas na to, že naposledy ňou bolo týmto spôsobom zaobchádzané pred 70 rokmi. Táto koruna bola vyrobená v roku 1661 pri príležitosti korunovácie kráľa Karola II. Je akousi náhradou staršej a pôvodnej stredovekej koruny, ktorú počas anglickej občianskej vojny, v roku 1649 roztavili poslanci parlamentu po poprave kráľa Karola I. pretože aj podľa slov Olivera Cromwella, bola symbolom ohavnej vlády kráľov. Predpokladá sa, že tá pôvodná roztavená koruna pochádzala ešte z 11. storočia a patrila Eduardovi Vyznávačovi, preto po ňom nesie meno aj tá súčasná. Zaujímavosťou je, že tou roztavenou korunou, bola korunovaná aj druhá manželka Henricha VIII., Anna Boleynová, čo bolo absolútne bezprecedentné pre kráľovnú manželku. Takže naozaj obrovská škoda, že sa nezachovala. Zaujímavosťou v súčasnosti však je, že spolu s Karolom III. bude korunovaná a pomazaná aj jeho manželka Camilla, v podobnom avšak oveľa jednoduchšom ceremoniáli. Naposledy bola takto korunovaná v roku 1937 Charlesova babička. Ale vráťme sa späť ku korune. Tá súčasná, zreštaurovaná váži takmer 2.5 kila a jej pevný zlatý rám zdobí niečo cez 400 polodrahokamov. Sú pre ňu význačné 4 kríže so zakrivenými stranami, tzv. krížové patté, ktoré podopiera dva oblúky a je zakončené guľou nazývanou monde, ktorá symbolizuje svet, ktorému panovník vládne. Nad guľou je opäť veľký kríž, ktorý symbolizuje kresťanskú vieru. Na korune sú ešte 4 fleur-de-lys, heraldické symboly francúzskych kráľovských rodín a to odkazuje na dávne anglické nároky a previazanie s Francúzskom. A samozrejme pozostáva ešte z fialovej zamatovej čiapky zdobenej hranostajom po obvode. Pri odchode z Westminsterského opátstva, po korunovácii, Karol vymení korunu svätého Eduarda za Imperial State Crown, čiže za cisársku štátnu korunu, ktorá sa síce veľmi podobá na tú Eduardovu no nie je to ona. Eduardova je relikvia a cisárska štátna sa používa pri formálnych príležitostiach, ako je odchod panovníka z opátstva a otvorenie parlamentu. Zdobí ju však mnoho cenných drahokamov a bola vyrobená v roku 1937 na korunováciu Karolovho dedka. Na cisárskej štátnej korune je osadených niekoľko historických drahokamov, ku ktorým sa viaže množstvo legiend. Zafír svätého Eduarda, ktorého mal žobrák požiadať o almužnu, ale keďže jeden z posledných anglosaských kráľov pri sebe vtedy nemal peniaze, daroval mu namiesto toho prsteň s týmto zafírom. Neskôr sa ukázalo, že žobrákom bol svätý Ján Evangelista a z vďačnosti za kráľovu pomoc v núdzi, potom asistoval dvom anglickým pútnikom a prsteň neskôr Eduardovi vrátil, takže s ním mohol byť pochovaný. Zafír sa našiel v jeho hrobke, odstránili ho z prsteňa a použili na korunu. Na korune sú aj perly, ku ktorým sa viažu teórie, že ich nosila aj kráľovná Alžbeta I., či dokonca Mária Stuartovna, ktorá ich mala zase dostať od Kataríny Medicejskej. Rubín čierneho princa, ktorý daroval Eduardovi, Čiernemu princovi kastílsky kráľ a podľa legendy ho mal na sebe aj Henrich V. počas bitky pri Agincourte. Samozrejme je veľmi náročné dokázať či ide o presne ten istý kameň, ale veľký spinel ako sa rubínu hovorí, sa objavuje v historických popisoch štátnych korún naozaj často. Stuartov zafír mal zase prepašovať Jakub II. keď v roku 1688 utiekol z ostrovov a po niekoľkých rokoch sa s ním vrátil do Británie. No a posledný je Cullinan, najväčší bezfarebný diamant, tzv. druhá hviezda Afriky. Je vybrúsený z najväčšieho diamantu, aký bol kedy objavený a pomenovali ho po Thomasovi Cullinanovi, majiteľovi bane v južnej afrike. Vtedajší premiér juhoafrickej únie Louis Botha ho v roku 1907 ako symbolické gesto podaroval v deň narodenín kráľovi Eduardovi VII. aby tak zažehnali roztržky z čias búrských vojen. Korunovácia Karola bude bezpochyby obrovskou podívanou, avšak ak sa zaujímate o hudbu, taktiež si prídete na svoje. V nadväznosti na tradíciu mnohých korunovácii bude hrať obrovskú úlohu hudba z minulosti. Najznámejším hudobným prvkom bude korunovačná hymna, ktorá obsahuje príbeh kňaza Sadoka. Slová hymny sa spievajú na korunováciách už viac ako 1000 rokov od čias kráľa Edgara, ktorý bol korunovaný v Bath ešte v roku 973. Kňaz Sadok vystupuje v Starom zákone a pomazal Šalamúna za nového kráľa starovekého Izraela. Tento príbeh najviac preslávil skladateľ Georg Friedrich Händel skladbou ktorú vytvoril pri korunovácii Juraja II. v roku 1727 a od toho času sa hrá na každej britskej korunovácii. Inak korunovácia Karola III. oficálne nekončí vo Westminsterskom opátstve. Následne sa celý korunovačný sprievod po doobednej ceremónii vyberie na cestu späť do Buckinghamského paláca. Charles sa rozhodol nenapodobniť ten istý okruh, ktorý kedysi urobila jeho matka. Očakáva sa, že v zlatom štátnom kočiari neprejde ten istý 8 kilometrový okruh, ale skráti sa iba na ⅓ dĺžky cez Whitehall k oblúku admirality až na významnú ulicu The Mall, ktorá vyúsťuje k Buckinghamskému palácu. Vraj to má byť také symbolické gesto toho, že si praje byť vnímaný viac ako jeden z ľudu, plánuje oklieštiť životné náklady kráľovskej rodiny a preto začína u seba tým, že zredukuje všetku tú pompéznosť a luxus. Zároveň tak reflektuje aj na aktuálny ekonomický následok kríz, ktoré sa za uplynulé roky udiali. Na tejto ceste ho v samostatnom kočiari bude sprevádzať aj jeho následník princ William s celou rodinou. Všetci najbližší členovia britskej kráľovskej rodiny sa na záver objavia ešte na balkóne Buckinghamského paláca odkiaľ zamávajú verejnosti. Korunovácia je veľmi komplikovaný a náročný proces, preto aj dlhé mesiace a roky predtým vznikala operácia Golden Orb. To, že je všetko vopred premyslené, odskúšané a zorganizované, však automaticky neznamená, že sa nemôže nič pokaziť. V minulosti sa udiali celkom vtipné a neočakávané prešľapy, ktoré si pripomíname dodnes. Tak napríklad pri korunovácii Williama Dobyvateľa na Vianoce 1066 mu vazali a poddaní skladali prísahu a jeden príbeh opisuje, že keď stráže vonku započuli ľudí vo vnútri tak strašne kričať, spanikárili a domnievali sa, že Angličania na Williama zaútočili. Ihneď podpálili neďaleké budovy a celá kongregácia od strachu z opátstva utiekla. William však zostal sedieť a biskup veľmi narýchlo dokončil celý obrad korunovácie. Kráľovnej Anne v roku 1702 bolo v deň korunovácie zase tak strašne nevoľno a mala z choroby dna také bolesti, že ju do Westminsterského opátstva museli priniesť na kresle. Kráľovná Viktória si zase zažila faux pas s korunovačným prsteňom, ktorý jej nesadol. Veľkostne jej sadol viac na malíček ako na prstenník a sama potom vo svojom denníku spomínala, že mala obrovský problém ho nielen dostať na prst, ale dať si ho potom z prsta dole. Tu sa inak obávam, že v prípade Karolových sem tam opuchnutých prstov, ktoré svet veľmi dobré pozná z fotiek, ktoré obehli médiá, by to mohlo dopadnúť rovnako. No a ešte taká jedna kuriozita sa odohrala počas korunovácie kráľa Eduarda VII. Staručký 81 ročný arcibiskup z Canterbury, už tak strašne zle videl, že nielenže používal počas celého procesu obrovské kartičky z ktorých čítal, ale dokonca Eduardovi nasadil korunu na hlavu úplne naopak, čiže Eduard si ju potom musel sám otočiť. No, dúfajme, že korunovácia Karola III. prebehne úplne bez problémov, tak ako to bolo aj v prípade jeho matky. Aj keď aj ona v jednom dokumente pre BBC spomínala rôzne pikošky v súvislosti s ťažkou korunou, či extrémne nepohodlnou dvojhodinovou jazdou v zlatom koči. Ja korunováciu budem sledovať v televízii, bude to vlastne iba druhýkrát v dejinách ľudstva, čo sa budeme môcť pozerať z telky na korunováciu britského panovníka. No a vy mi skúste napísať dolu do komentárov, či sa na túto udalosť tešíte, poprípade či sa na ňu chystáte aj priamo do Londýna a celkovo budem rada ak napíšete do komentárov k tejto téme čokoľvek čo vám napadne. No a na záver nezabudnite! Ak sa vám toto video páčilo, tak pomôžte tomuto kanálu rásť a vidíme sa nabudúce!
