„Lebo horšie ako prvé sú posledné veci tých, čo poznali Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, a ušli poškvrnám sveta, ale znovu sa pletú s nimi, a sú premožení.“ (2Pt 2:20)
Niekedy počujeme o tom, ako dobre známi ľudia odovzdali svoj život Ježišovi Kristovi. Často sa to deje v čase, keď sa blížia voľby. Keď sa obracajú na kresťanov, hovoria o svojej veľkej viere v Boha. Po voľbách o tom sotva kedy počujeme znova.
Potom sú tu ľudia, ktorí hovoria, že sú veriaci, ale o mesiac či dva neskôr sa vracajú k svojmu starému spôsobu života. Tvrdia: „Skúsil som kresťanstvo, ale nefungovalo.“ V skutočnosti však títo ľudia nikdy Krista nenašli.
Ďalší sa na Boha obrátia, keď ich postihnú ťažké časy. Po chvíli ich uvidíš, ako sa vrátili k starému spôsobu života, a začneš sa zamýšľať nad tým, čo sa stalo. Povedal by som, že mnoho z týchto ľudí nebolo nikdy obrátených. Obrátenie predstierali, ale Ježiš Kristus sa nikdy nestal súčasťou ich životov. Mnohokrát dopadnú horšie ako predtým.
Keď Ježiš Kristus skutočne vstúpi do našich životov, začne sa venovať nášmu obydliu. A nerobí len základné upratovanie, ale dôkladné. To spôsobuje skutočnú zmenu. Ak je však dom len pozametaný, to znamená, že niekto urobil len morálne zmeny, on alebo ona je pre nepriateľa stále zraniteľný. Preto musíme rozpoznať márnosť jednoduchého obrátenia listu alebo vykonania niekoľkých nových rozhodnutí. Musíme si uvedomiť, že problém je hlbší než naše morálne hriechy. Musíme sa dostať k podstate veci a nechať Ježiša Krista prevziať náš príbytok a zmeniť nás zvnútra navonok.
