Stal sa symbolom samoderžavnej vlády ruského panovníka. Dokonca aj sovietsky vodca Josif Stalin sa o ňom vyjadroval pochvalne a vyčítal mu jedine jeho zbožnosť a nedôslednosť v prenasledovaní svojich nepriateľov.
Ivan IV. Hrozný naplnil po okraj to, čomu sa hovorí hrôzovláda. Svojich politických protivníkov nemilosrdne odstraňoval a krajinu vystavil nekontrolovanému násiliu svojho súkromného vojska, tzv. opričníkov. Historici sa pri hodnotení Ivanových vojenských či trestných výprav neraz prikláňajú k označeniu genocída, a hoci výrazne rozšíril územie Moskovskej Rusi, dialo sa to za cenu obrovských ľudských obetí.
Súčasníkov však zrejme najviac zaujme Ivanova zložitá osobnosť a jej premena. Z pomerne rozhľadeného a vzdelaného mladíka sa postupne menil na podozrievavého muža, ktorého paranoja dosahovala chorobné rozmery. Napriek všetkému to bola práve vláda Ivana IV. Hrozného, počas ktorej sa začala expanzia Ruska na Sibír a po ktorom zostali dodnes ikonické symboly ruskej kultúry a architektúry, akým je napríklad podivuhodný Chrám Vasila Blaženého na Červenom námestí v Moskve.
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Marekom Příhodom z Ústavu východoevropských studií FF Univerzity Karlovej v Prahe.
–
Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
