„Poklonil bych se po pás, v úctě bych poklekl před tím, kdo by mně, než se dostaví konec mých dnů, přesně vysvětlil, co je to ten socialistický realizmus. Po půl života mi otloukali uši tou formulí, a dosud nevím, co znamená, a neví to nikdo, nejmíň ze všech její teoretici a propagandisté.“
To sú úprimné slová českého spisovateľa Václava Černého či skôr povzdych umelca, ktorý musel žiť a tvoriť vo svojej dobe.
Ako teda vyjadriť „novú socialistickú skutočnosť“ a aký je teda vlastne správny pomer umelca a inteligenta k pracujúcemu ľudu? Kto sú noví hrdinovia a aký je ich charakter? To sú otázky, nad ktorými musela premýšľať aj slovenská pokroková inteligencia na konci 40. či začiatkom 50. rokov 20. storočia.
Najmä jej umelecká časť sa náhle vyrovnávala s netypickou situáciou – namiesto spásonosnej inšpirácie mala sledovať a navyše bezpečne a správne pochopiť nové smernice komunistického vedenia.
Pre nového socialistického človeka bolo predsa potrebné vytvoriť aj novú kultúru a umelci – dovtedy často nelichotivo vnímaní ako „povalači z kaviarní“ – sa mali zrazu naplno zapojiť do tohto výrobného procesu a premeniť sa tak na inžinierov ľudských duší.
Ako teda vyzeralo umenie v službách režimu a existoval pred ním únik? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s riaditeľkou SNG Alexandrou Kusou.
Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET.
–
Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
