Najrýchlejší človekom vyrobený objekt, sonda Parker space probe, dosahuje pri obehu okolo Slnka rýchlosť 163 km/s, no to je stále 1 840-krát pomalšie než rýchlosť svetla. Pri objavovaní okolitého vesmíru však potrebujeme vyvinúť oveľa väčše rýchlosti. Ako na to? A je to vôbec možné?
Riadené odpaľovanie atómoviek, laserový pohon, fúzne aj štiepne reaktory. Možností, ako sa v medzihviezdnom priestore prepravovať na naozaj veľké vzdialenosti, nie je málo, no každá naráža na svoje vlastné limity.
Navyše, odhadovaná najvyššia rýchlosť, ktorú vieme dosiahnuť, je stále len niekde na úrovni desatiny až pätiny rýchlosti svetla. Aké sú najväčšie výzvy transkozmického pohonu a ako sa s tým plánujeme vyrovnať?
V 19. časti podcastu Slnečná zostava sa o nielen o tomto rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.
V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa dozviete:
- koľko atómoviek treba na odpálenie rakety na obežnú dráhu,
- že po obrovskom zrýchlení je treba vedieť aj obrovsky spomaliť,
- ako sa dá pomocou zakrivenia priestoru dá okabátiť čas
- a čo je projekt Daidalos.
Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.
