21. augusta 1968 sa občania Československa zobudili do hlučného rána. Po uliciach sa valili kolóny tankov, nad hlavami im lietali stíhačky. Nebola to vojna, ani vojenská prehliadka na oslavu nerozborného priateľstva. To nám len naši vtedajší spojenci prišli ukázať, čoho sú schopní, ak chce ísť krajina vlastnou cestou k socializmu. Okrem nezmyselných obetí na životoch sme sa stali obeťami a rukojemníkmi všetci. Množstvo ľudí vyhodili zo zamestnania, zo školy. Rodiny sa na dlhé desaťročia rozdelili po odchode tých, ktorí takýto život žiť nechceli. Ruskí a ostatní zväzoví okupační vojaci nám tu zostali na viac ako dvadsať rokov. Dnes veľa ľudí akoby za okupantmi smútilo. Dokonca v Maďarsku, ktoré povstanie utopili o dvanásť skôr rokov ruské tanky v krvi, sa verejne hovorí, že nebola chyba prísť robiť poriadok na tankoch, ale odísť bez zmeny hraníc. Aj toto je dôsledok porušovania medzinárodného práva a suverenity krajín okupačnou ruskou armádou. O tom, ako prežívali udalosti 68 a z čoho by sme sa mali poučiť, budeme hovoriť so psychológom a bývalým politikom Františkom Šebejom. | Hosť: František Šebej (psychológ a bývalý poslanec NR SR). | Otvorene s Annou Vargovou pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň po 17. hodine.
powered by
