Naše bývanie nám dáva najmä bezpečie a pohodu. Čo ak ale nastanú nečakané situácie, s ktorými nerátame? Je lepšie si takéto veci nepripúšťať alebo byť radšej pripravení?
Napríklad vznikne požiar, lebo sme kúpili nekvalitné svetielka na vianočný stromček, začne unikať plyn alebo nám začne byť nevoľno a my netušíme z čoho.
O tom ako postupovať v nebezpečných situáciách v našich domovoch a čo všetko by sme mali mať pre istotu doma, aby sme zabránili prípadnej katastrofe, sa dozviete v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk v rozhovore redaktorky Zuzany Majerčíkovej so stavebným inžinierom a šéfom spoločnosti Kvalitné bývanie Jozefom Ilčíkom.
PODCAST
Veľmi málo ľudí má doma hasiaci prístroj
Každý požiar je iný a dávať univerzálne rady nemusí byť vždy správne. „Požiar je vždy adrenalín
a následný šok. Aj ľudia, ktorí si myslia, že by sa správali racionálne, môžu zostať veľmi prekvapení
ako ich to zomelie. Veľký požiar sa rovná hasiči a číslo 150. A nikdy, ale naozaj nikdy sa netreba
spoliehať, že hasičov už medzitým zavolala suseda alebo niekto iný. A ak je zrejmé, že ten požiar bude
nad naše sily, tak treba vyjsť z domu so všetkými rodinnými príslušníkmi a kým prídu hasiči, tak sa
treba snažiť pripraviť im terén. To znamená otvoriť bránu či preparkovať vozidlo. Veľmi opatrný treba
byť pri zachraňovaní cenností – nejakých šperkov alebo škrečkov, nábytku či oblečenia, pretože ak je
požiar naozaj veľký, tak snaha o záchranu napríklad andulky, môže skončiť tak, že deti nebudú mať
ani andulku, ani rodiča,“ zdôrazňuje Jozef Ilčík. Ľudia podľa neho v týchto situáciách konajú skratovo
a často preceňujú svoje sily. Pri malom požiari treba najprv zistiť, čo horí. Ak je to elektroinštalácia
ako napríklad televízor alebo kuchynský spotrebič, tak treba najprv vypnúť hlavný istič a až potom
hasiť. Mnoho ľudí má však neprístupné poistkové skrinky, čo je zlyhanie prevencie. Rovnako aj to, že
minimum ľudí má doma hasiaci prístroj. Ilčík odporúča, aby si každý zásah s hasiacim prístrojom
vyskúšal na rôznych podujatiach, ktoré hasiči pravidelne organizujú v obciach.
Na škodu nie sú v domácnosti ani dymové či plynové senzory
Ešte predtým ako si kúpime detektory si treba dať skontrolovať podľa Ilčíka stav spalinových ciest.
„Tie požiare, zadymenia, otravy splodinami či plynmi a výbuchy nevznikajú náhodne len tak. Sú
vyvrcholením nejakého reťazca zlyhaní a zanedbaní kritických udalostí. Pri domoch a bytoch je prístup
ľudí často laxnejší. Obyvatelia podceňujú bezpečnosť a vravia si, že keď sa celé roky nič nestalo
s mojim komínom, tak sa ani nestane. V domoch znamená lajdáctvo zlý stav komínov. Ľudia sú
schopní tri dni vyberať nejakú ozdobnú mriežku kozuba, ale že by si dali skontrolovať komín
a spalinové cesty, tak na to už čas nemajú. Čiže detektory áno, ale predtým by som mal možno
investovať do poriadnej kontroly komína, spaľovať v nich vhodné médiá – nie plasty, nie pneumatiky,
nie nejaký odpad a ten kozub alebo piecku by mala nainštalovať odborne spôsobilá osoba pre vlastnú
bezpečnosť.“ Veľký pozor si treba dať aj na plynové spotrebiče ako napríklad na kúpeľňové
prietokové ohrievače, ktoré dokonca môžu aj zabíjať.
Viac o tom:
aká by mala byť naša povinná záchranárska výbava v našom dome či byte
ako postupovať, keď vypukne veľký požiar a ako využiť únikové východy
ako dokážeme komplikovať prácu hasičov
ako by sme mali inštalovať detektory na plyny
čo môže byť zlé na vode v studni
čo robiť, keď zacítim v mojom byte či paneláku plyn
ako si preveriť výťah či je vhodný na použitie
ako sa správať, keď prichádza veterná smršť
Vypočujte si aj ďalšie podcasty portálu Nehnutelnosti.sk:
Ako si vieme sami vyčistiť komín a ako správne kúriť, aby sme…
