„Problém je, že tu máme ideu štátnosti ako dogmu, ktorá je takpovediac nadradená a nedoknuteľná, nech sa deje za jej závojom čokoľvek. Tak ako sa za ňou dali počas vojnového slovenského štátu zločiny proti ľudskosti,“ hovorí filozof Fedor Blaščák.
Ako to, že prezidentka vyznamenala ľudí, ktorých pre ich odboj popravila komunistická totalita no zároveň sa ešte predtým stihli angažovať v mene ľudáckej totality? Prečo sú pre nás dobrí tí Naši „hnedí“ iba preto, že sú proti červeným a prečo, keď vieme jasne odsúdiť zločiny hnedých, rovnako strašné zločiny Našich „červených“ sme odsúdiť doteraz nedokázali? A čo tento relativizmus robí so slovenskou národnou chrbticou?
O vyznamenaných hrdinstvách tzv. Bielej légie, ale aj o možných zločinoch jej členov? O tom, či na Slovensku opäť dvíha hlavu neoľudáctvo a prečo sme za zločinmi komunizmu nakreslili tak strašne hrubú čiaru, ale najmä o tom, prečo je pre nás mať svoj štát neraz oveľa viac než to, aký je to vlastne štát? Ráno Nahlas s filozofom Fedorom Blaščákom.
Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
