Tretia pandemická vlna a školy, presnejšie žiaci a učitelia v nich. Rezortný minister chce vyučovanie v nich udržať čo najdlhšie, hlavný hygienik by ich najradšej preventívne zatvoril. A ako to vyzerá zvnútra? Aké dedičstvo nám covid v školstve zanechá? Téma pre Vladimíra Crmomana zo Slovenskej komory učiteľov.
„Je mi smutno, keď tu celý deň nemám žiakov, nemôžeme spolu hrať, sme len na online“, tvrdí Crmoman, ktorý na jednej z bratislavských škôl vyučuje aj hru na hudobné nástroje. Pre pandémiu je tento program zatvorený.
A hoci je z epidemiologického hľadiska Bratislava niekde inde, ako napríklad Orava, či východ krajiny, školy aj tu zápasia s prejavmi pandémie.
„Viacero predmetov je len supľovaných, často žiakov len strážime, chceli by sme naopak učiť odborne“, vykresľuje situáciu prezident Slovenskej komory učiteľov.
„Už teraz je ťažké zabezpečiť aj to supľovanie a situácia sa zhoršuje“, tvrdí. „Predstavte si, že ste v jednej triede a zároveň strážite ďalšiu, lebo už nemá kto supľovať. To už začína byť na hrane.“
Crmoman takto argumentuje aj v prospech dištančnej formy výučby, po ktorej volalo aj konzílium odborníkov. „Aj takto – znížením mobility – môžeme pomôcť zdravotníkom a nemocniciam“, dopĺňa.
V podcaste sa dozviete, aké problémy robí na školách „dobrovoľnosť“ pri testovaní žiakov.
Nevyhli sme sa ani zásadnej téme, ktorou je problematické financovanie. Učiteľom sa podľa Crmomana už druhý rok nezodvihli platy. „Cítime sa podvedení touto vládou.“
„Najlepšie by bolo, keby sa školstvo stalo témou samotného premiéra, nie slabého rezortného ministra.“
Moderuje Jaroslav Barborák.
