Jednou z najväčších obetí tejto pandémie bude vzdelanostná úroveň našich detí. Hodnotu vzdelanosti síce radi verbálne deklarujeme, ale keď si máme vybrať či zavrieme fabriky alebo školy, vždy sa rozhodneme pre fungovanie fabrík, nie škôl, tvrdí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Pandémia podľa neho prehĺbila aj rozdiely medzi deťmi podľa ich sociálnych pomerov.
Pandémia doslova demaskovala všetky neduhy nášho školstva a odhalila i jeho nepripravenosť na výzvy modernej doby. Deti namiesto školy sedeli celé mesiace doma, pred počítačmi – teda, pokiaľ nejaký počítač ako i pripojenie na sieť vôbec mali. No a práve tu je problém, aktuálny prieskum medzi učiteľmi druhého stupňa základných škôl opätovne potvrdil, že celé tisícky detí sa do takzvaného dištančného vzdelávania vôbec nezapájalo alebo jednoducho žiadnu výučbu neabsolvovalo. Navyše, sklz vo vzdelaní tých detí, ktoré sa dištančne vzdelávali, môže byť podľa ich učiteľov dva až štyri mesiace. No a nevyznamenalo sa ani ministerstvo školstva, ktoré väčšina učiteľov oznámkovala chabou trojkou.
Aké dôsledky teda bude mať táto doba zavretých škôl na vzdelanostnú úroveň našich detí a dá sa výpadok v ich vzdelaní ešte nejako kompenzovať? Ako to, že sa stále viac a viac otvárajú nožnice medzi deťmi podľa toho z akých sociálnych pomerov pochádzajú? Prečo je hrozba prepadnutia tisícok detí možnou matkou ich ďalších neúspechov a tuší vôbec ministerstvo školstva čo sa mu to deje v rezorte? Témy a otázky pre Michala Rehúša z Centra vzdelávacích analýz.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský
