Hnutie OĽaNO sú len deklaratívni demokrati, radi o princípoch liberálnej demokracie hovoria, ale neriadia sa nimi. Vyznavači liberálnej demokracie sú u nás stále v menšine, hovorí spoluautor štúdie o stave liberálnej demokracie na Slovensku Pavol Baboš.
„Tož demokracii bychom už měli, teď ještě nějaké ty demokraty.“ i takto komentoval neutešený stav našej demokracie, krátko po vzniku Československej republiky jej prvý prezident Tomáš Garrigue Masaryk.
Odvtedy uplynulo už sto rokov, no naša demokracia ešte stále zápasí doslova o svoju holú existenciu. Demokracia totiž nie sú iba voľby raz za štyri roky, je to aj rovnosť pred zákonom, možnosť nezávislej kontroly či verejnej kritiky štátnej moci, ako i ochrana tých najslabších – teda menšín akéhokoľvek druhu, či už etnických alebo trebárs aj sexuálnych. Priaznivci takto chápanej demokracie sú však aj 30 rokov po Novembri 89 stále v menšine a ani na politickej scéne sa to jej obhajcami práve nehemží no a jej princípy prekvapivo neobhajujú ani inštitúcie, ktoré by ju mali brániť – napríklad tajná služba.
Odzváňa teda liberálnej demokracii na Slovensku umieráčik? Prečo už nestačí demokracia bez prívlastkov, čo má liberálna demokracia spoločné s liberálmi a kto sú vlastne odporcovia systému, v ktorom žijeme a ktorý máme vpísaný priamo aj v našej Ústave?
Stav liberálnej demokracie na Slovensku, ale aj aktuálny zápas o jej ďalšie prežitie, to je téma dnešného rána Nahlas so sociológom Pavlom Babošom, pekný deň praje Braňo Dobšinský.
