Deti poznajú keď prichádza smrť, ale nie vždy to vedia dať najavo slovami tak, ako my dospelí, hovorí šéfka detského domáceho hospicu Plamienok Mária Jasenková. Už roky sprevádza deti tam, odkiaľ už nie je žiadneho návratu a po všetkých tých skúsenostiach tvrdí, že keď umrie dieťa nedá sa to pochopiť, dá sa s tým len zmieriť a prijať to.
Tvárou v tvár hrozbe blížiacej sa smrti tieto deti predčasne dospievajú a neraz tak podľa nej nesú okrem svojho bremena aj starosti a úzkosti nás dospelých.
Aké je to teda keď umiera dieťa, chápe čo sa deje a rozumie kam vlastne ide? Aký to má zmysel a ako sa s touto nočnou morou každého jedného rodičia, dokážu vyrovnať jeho otec či matka?
No a kde v tomto všetkom ešte ostáva nejaký priestor pre súrodencov a prečo i v týchto najťažších chvíľach musia rodičia zápasiť ešte aj s nevľúdnym sociálnym systémom?
Počúvate ráno Nahlas, dnes so šéfkou detského domáceho hospicu plamienok Máriou Jasenkovou, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.
