Už tu síce nemáme extrémnu situáciu, ktorú sme tu mali počas covidu, aby strach z neznámeho mohol ospravedlniť ostrejší slovník. Politici stále výrazným spôsobom ovplyvňujú atmosféru a aj rôznymi nenávistnými výrokmi burcujú svoje fanúšikovské základne.
Otázne však je, aké výroky je možné trestnoprávne postihovať a aké nie. Kam siaha sloboda prejavu? Práve v tom máme na Slovensku neporiadok. A to napriek tomu, že paragrafov, ktoré stanovujú hranice, nie je málo.
"Politici majú síce vulgárne prejavy, ale vedia, odkiaľ pokiaľ môžu, a nejdú až do takých nenávistných prejavov, ktoré by mohli zakladať trestný čin. Bežní ľudia už to nevedia rozoznať, a preto tam pridajú, že vás zabijem, že skončia vaše deti neviem kde. To je už trestné nebezpečné vyhrážanie. Tam má polícia konať a má to postihovať. Má to podľa mňa aj verejne oznamovať, že zasiahla proti takýmto ľuďom, aby pôsobili aj preventívne," hovorí bývalý riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko, dnes člen Nadácie Zastavme korupciu v diskusii s komunikačným expertom Jakubom Godom. Ten si v tejto situácii spomína na výroky politikov, ktorí vyhrážajúcich sa dôchodcov ospravedlňovali slovami o potrebe pochopiť ich, pretože si "len" ventilujú emócie.
Diskusia je výsledkom projektu Hoaxy a podvody v spolupráci s denníkom SME a jeho reláciou Aréna s Janou Krescanko Dibákovou.
V relácii s Ľubomírom Daňkom a Jakubom Godom zaznelo:
Čo si myslia o súčasnej komunikácii politikov koalície. Či politici musia dnes vo výrokoch pritvrdiť, aby zaujali. Aké výroky je možné stíhať a aké už nie. Či vieme, kam siaha sloboda prejavu a kde už sú jej hranice. Čo sa dá robiť s tým, ak si ľudia osvojujú rétoriku politikov. Či sa má sudcov a prokurátorov kto zastať.See omnystudio.com/listener for privacy information.
