V ich synagóge bol práve človek posadnutý nečistým duchom, ktorý vykríkol: „Čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si: ten Svätý Boží!“ (Mk 1,23–24)
Muž v synagóge posadnutý nečistým duchom, o ktorom hovorí Marek, je tak poviazaný hriechom a je tak zaslepený, že si myslí, že Ježiš prišiel, aby ho zahubil. Nahovára si, že Ježiš je hrozbou jeho šťastiu a budúcnosti.
Chápem takéto falošné predstavy o Bohu.
Keď som bol mladý, bolo pre mňa ťažké veriť v Boha. Aj keď som zároveň tušil, že existuje „niečo“, takto som to nazýval. Tušil som, že existuje niečo, alebo niekto, čo je väčšie ako človek. Ale evanjelici hovorili jedno, katolíci druhé… nehovoriac o moslimoch, hinduistoch, budhistoch, animistoch a mormónoch. A čo ateisti? Ako si môžu protestanti myslieť, že práve oni majú pravdu? Biblia je predsa taká stará kniha! Nechápal som, že taká stará kniha má čo povedať modernému človeku. V informačnej spoločnosti, v ktorej vládne blahobyt, pôžitok a egoizmus, má väčšina právd veľmi krátke trvanie. Každé obdobie má svoje myšlienky a hodnoty, ktoré ovplyvňujú kultúru. Žijeme v dobe, kedy sa väčšina nepýta, či to, čo sa prezentuje, je trvalá pravda, ktorú naozaj overil čas. Človek sa radšej pýta: „Je to niečo nové, niečo, čo podnecuje zvedavosť?“ Netreba ísť ďaleko do minulosti, aby sme zistili, že tým najdôležitejším faktorom nebolo, či je niečo nové. Keď sa niečo povedalo, človek sa spýtal: „Je to naozaj overené? Skutočne to urobí, čo to sľubuje? Ako dlho to funguje? Ako dobre to otestovali? A kto to testoval?“
Dnes je však jediným kritériom, že to musí byť nové. Niečo, čo sme nevideli, o čom sme nepočuli, čo sme nezažili. Sme zaplavení dojmami, reklamou, hudbou, informáciami, propagandou a uniká nám ticho. V takomto hluku je ťažké načúvať tichému Božiemu hlasu. Náboženstvo bez Boha, kultúra bez morálky, životný štýl bez ticha a premýšľania. Ľudský rozum sa stáva bohom a odmieta rátať s tým, čo oko nevidí alebo rozum nevysvetlí. Človek teda opúšťa Boha, opúšťa pravdu s vysvetlením, že je to staré! Zrazu sa všetko točí okolo človeka, ktorý vždy túžil byť bohom. Keď sa už hovorí o Bohu, tak sa hovorí spôsobom, aký používa muž posadnutý nečistým duchom: Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si. V kultúre, kde človek nevidí viac, než len to, čo dokáže vidieť ľudským pohľadom, sa považuje Biblia za starú knihu, ktorá nemá čo modernému človeku povedať. Ja som tiež patril k moderným ľuďom. Lebo kto nebol moderný, bol nemoderný alebo „pozadu“.
Keď duch sveta rozhoduje v posudzovaní múdrosti, vtedy sa staré pravdy stávajú bláznovstvom! Lebo nikto sa už nepýta, či je to pravda, alebo či je to odskúšané. Dôležité je byť moderným. A tak sa odhadzuje pravda, aj keď je tu dlho. Lebo čo je staré, nie je dobré.
Móda je novým bohom, ktorého treba nasledovať… Móda v šatách, etike alebo morálke. Ďalší bohovia dnešnej doby sa volajú „Image“ a „Design“.
Nie si azda nemoderným človekom… ? Si moderný, však… ?
Každá nová generácia si o sebe myslí: Sme moderní ľudia. Aj ja som si to myslel, lebo som predsa chcel byť moderný. A moderný človek sa predsa neobracia na Boha. Tak ani ja som sa na Neho neobracal, lebo som bol píliš moderný a múdry aby som to robil. Ale počuj, čo Boh hovorí: „Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha!“ (Ž 14,1)
Bol som mladý a chcel som „žiť“. A naozaj som veril tomu, že keď budem sebe vlastným pánom a neodopriem si nič z toho, po čom túžim, budem sa mať dobre, budem šťastný a spokojný. Vtedy bude napĺňajúce byť človekom. Ale nebolo to tak!
Hriech nemohol naplniť moje najhlbšie potreby! Namiesto šťastia a pokoja bolo v srdci prázdno a smutno. Aj keď som už začínal tušiť, že možno existuje Boh, mal som v sebe tak pokrivený obraz Boha, ako muž posadnutý nečistým duchom. Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si. Mojím nešťastím a tým najväčším klamom v živote bolo, že som si myslel, že viem niečo o Bohu. Ale to, čo som vedel nebolo správne. Predstavte si toho jediného, kto mi mohol pomôcť, som vnímal ako hrozbu. Myslel som si, že záchranou je držať sa od Neho čo najďalej.
Predstavte si, aj tých zopár vecí, ktoré som o Bohu vedel, boli nesprávne. Takto je to dnes s mnohými. Vedia o Bohu málo a to, čo vedia, je chybné. Vnímajú Boha ako hrozbu. Čím je Boh pre teba? Hrozbou, alebo príležitosťou?
