Prečo režisér, ktorý nakrúca viac ako 40 rokov, pomenuje svoju produkčnú spoločnosť Titanic? Ako sa dostal Hamlet do rómskej osady? Je dobre premýšľať pri písaní scenára ako divák? A čo sa stane, ak do filmu obsadíte hercov, ktorí sa v skutočnom živote príliš nemusia? Prečo je prospešné občas vpísať do scenára aj niečo, čo sa nedá natočiť?
Aj na tieto otázky nájdete odpovede v prvej časti rozhovoru s režisérom a profesorom Martinom Šulíkom.
Dve dekády po revolúcii bol najvýraznejším slovenským filmovým tvorcom a v tomto období natočil filmy ako Neha, Všetko čo mám rád, Českým levom ocenená Záhrada, Orbis Pictus, Krajinka, či Slnečný štát. V poslednom desaťročí to boli filmy Cigán, Tlmočník, Muž so zajačími ušami a Kôň.
Rozsiahla je aj jeho dokumentárna tvorba, v ktorej mapuje životy iných umelcov. Stojí za rozsiahlym dokumentárnym cyklom Zlatá šedesáta o tvorcoch československej novej vlny, štylizovaným spracovaním denníkov scenáristu Pavla Juráčka s názvom Klíč k určovaní trpaslíku a viacerými dokumentárnymi portrétmi ako napríklad Emília o herečke Emílii Vášáryovej, či mímovi Milanovi Sládekovi.
Viac ako tri dekády pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na katedre réžií Filmovej a televíznej fakulte VŠMU.
Moderujú Pavol Čižmár a Michal Pusztay
Autorom projektu je SHAPE Production s.r.o.
Odkazy spomenuté v epizóde:
Francis Coppola's Notebook on 'The Godfather': https://youtu.be/awce_j2myQw?si=5MSMXxuEl7wBW2eo
Filmársky slovník:
Dotočná – oslava ukončenia natáčania
