V poslednej siedmej epizóde podcastu Medúza 2025 sa pozeráme na tému znásilnenia z perspektívy systému pomoci, legislatívy a spoločenských predsudkov, ktoré bránia preživším domôcť sa spravodlivosti. Siedma epizóda s názvom Štát, systém, spoločnosť je silným a znepokojujúcim svedectvom o tom, prečo mnoho preživších nikdy neprehovorí.
Sylvia Gancárová, právnička a bývalá vyšetrovateľka, vysvetľuje, ako funguje proces nahlasovania znásilnenia na Slovensku a prečo je náš systém pre preživších často traumatizujúci. Upozorňuje na medzery v legislatíve, ktoré znásilnenie uznávajú iba vtedy, keď preživší preukáže aktívny odpor, zatiaľ čo moderné európske štandardy, stavajú do popredia súhlas: „Iba áno znamená áno“.
Europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová približuje, ako Istanbulský dohovor a zahraničné prístupy uznávajú fenomén tzv. „zamrznutia“, teda stav, keď človek v šoku nie je schopný fyzického odporu, no napriek tomu nesúhlasí so sexuálnym aktom.
Prečo sa definícia znásilnenia na Slovensku nemení? Podľa poslankyne Martiny Bajo Holečkovej je jedným z dôvodov nízky počet žien vo verejných funkciách. Poslankyňa Vladimíra Marcinková zase dodáva, že vždy, keď sa táto téma otvorí, čelí absurdným argumentom a zľahčovaniu, pričom sú to najmä muži, ktorí bagatelizujú sexuálne násilie.
Epizóda sa dotýka aj hlbokých spoločenských predsudkov, ktoré bránia preživším v hľadaní spravodlivosti. Výskumníčka a sociálna pracovníčka Slávka Karkošková vysvetľuje fenomén victim blaming, teda obviňovanie preživších. Ide o presúvanie viny z toho, kto násilie pácha, na toho, na kom je páchané. Často je sprevádzané napríklad otázkami typu: „Čo si čakala?“ alebo „Prečo si tam šla?“
S victim blamingom súvisí aj fenomén slut shaming, teda zahanbovanie obetí na základe ich správania, oblečenia alebo minulosti. Spoločnosť často nepriamo tvrdí, že ak žena flirtuje alebo sa „nepatrične“ oblieka, nemôže byť obeťou, pretože „si to pýtala“. Tento toxický naratív však prehliada jednoduchú pravdu: zodpovednosť za násilie je vždy na pleciach páchateľa.
Epizóda približuje aj traumu, ktorú obetiam spôsobuje samotný trestný proces. Sylvia Gancárová opisuje, ako opakované výsluchy, pri ktorých sa človek musí niekoľkokrát vracať k detailom svojho utrpenia, vedú k opakovanej viktimizácii. Súčasťou dokazovania býva aj gynekologické vyšetrenie, ktoré je pre mnohé ženy a dievčatá traumatizujúcim zážitkom aj bez skúsenosti so znásilnením. Lekárka Stanislava Žáčiková opisuje, ako takéto vyšetrenie prebieha.
Zdroj zvukov: Medúza 2023, Fiki Unchained, Denník N, REFRESHER SK, Startitup, Denník N
Medúza 2025 je projektom neziskovej organizácie Centrum Slniečko, ktorá už 25 rokov pomáha preživším domáceho a sexuálneho násilia. Bez podpory darcov by to však nešlo. Ak je aj vašou túžbou bezpečnejšia, morálnejšia a vyspelejšia spoločnosť, svojou troškou im v tom môžete pomôcť. Staňte sa pravidelným darcom.
Už len pár eur mesačne dokáže pomôcť poskytnúť ubytovanie matke s dieťaťom, ktorá nemá kam ujsť, alebo zabezpečiť terapeutickú pomoc týranému dieťaťu.
Viac informácií nájdete na tomto odkaze: https://linktr.ee/centrumslniecko
—
Ak vy alebo niekto vo vašom okolí zažíva akúkoľvek formu násilia - domáce, sexuálne, ekonomické, psychické či fyzické, kliknite na www.bezmodrin.sk alebo kedykoľvek zavolajte na bezplatnú Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212. Pomoc je nablízku a cesta von existuje. Ide to aj bez modrín, na tele či na duši.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Centrum Slniečko, n.o. (v anglickom jazyku The Sun Center).
