Keď trávime leto v prírode, často nás môže premknúť pocit letného krasosmutnenia – je to kombinácia radosti z rozkvitnutej lúky, kvetov a trsov trávy, bezstarostného ležania a pozorovania krásy okolo seba. No táto krása, o ktorú sa stará stvoriteľ, pominie.
Toto krasosmutnenie môžeme cítiť aj v ľudských vzťahoch – sme ako tráva a celá naša sláva je ako kvet trávy – tráva uschne, kvet opadne. Čo robiť s takýmito zdanlivo rozporuplnými pocitmi? Čo dôležité nás dokáže naučiť krása kvetu či trávy?
Biblické texty: Mt 6:25-34; Ž 103:8-18
Homília: Dušan Číčel
Liturgia: Paľo Boroš
Organ: Ivetka Novotná
Čítanie: Hanka Borošová, Lucia Borošová
Modlitba: Bohuš Spišiak
