17. novembra sa dozvieme ďalšie mená bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti, neslávne známej tajnej politickej polície komunistického režimu. Podľa šéfa Ústavu Pamäti Národa a experta na dejiny Štátnej bezpečnosti Jerguša Sivoša sa najnovšie ústavu podarilo získať takmer tri a pol tisíca spisov zamestnancov komunistických bezpečnostných zložiek.
Ako však pripomína Fedor Blaščák, spoluautor dokumentárneho seriálu o ŠtB Prísne tajné, ktorý v týchto mesiacoch vysiela RTVS, ak chceme pochopiť fungovanie tajnej polície, nestačí nám poznať mená. Do zväzkov sa musíme ponoriť. A tiež, nestačí sledovať konkrétne príbehy spolupráce len počas komunistického režimu ale je potrebné skúmať ako sa tieto príbehy vyvíjali po páde komunistického režimu.
Ako fungovala ŠtB posledné roky komunistického režimu? Aké boli výhody práce pre tajnú políciu? Mali eštebáci možnosť nadobudnúť univerzálne zručnosti a uplatniť sa aj v novom demokratickom systéme? Ako fungovala spolupráca so sovietskou KGB? A napokon má dnes zmysel venovať čas príbehu komunistickej tajnej polície?
Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s filozofom Fedorom Bláščákom, spoluautorom dokumentárneho seriálu „ŠtB, Prísne Tajné“ a aktuálne tiež novým riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti a s historikom Jergušom Sivošom, šéfom Ústavu Pamäti národa, ktorý už takmer 20 rokov skúma ŠtB.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
