Dodnes sú považované za príklad až fanatickej náboženskej horlivosti a ničím odôvodneného násilia. Na križiacke výpravy do Svätej zeme sa náš moderný či post-moderný svet díva často s úžasom a nepochopením.
S nemalým úžasom sa na križiakov dívali aj obyvatelia Blízkeho východu. Ich príchod totiž pripomínal neočakávaný úder z neznámeho a vzdialeného sveta.
Farandžovia, ako vtedajší moslimský svet križiakov nazýval, zmenili všetko a zdá sa, že vštepili do vzájomných vzťahov kresťanstva a islamu dlhodobý konflikt.
Prečo sa na konci 11. storočia vydali desaťtisíce ozbrojených mužov do tak vzdialených končín a ako vnímal ich príchod islamský svet?
A aký bol život v novom križiackom Jeruzalemskom kráľovstve?
Bol to príbeh naplnený konfliktom alebo by sme v ňom našli aj porozumenie a vzájomný rešpekt?
A v čom je príbeh o malomocnom jeruzalemskom panovníkovi Balduinovi IV. a o jeho šľachetnom nepriateľovi Saladinovi pravdivý?
Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom a islamológom Attilom Kovácsomz Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
powered by
