"Všade sme mali úprimnú snahu začleniť sa do národných komunít, ktoré nás obklopovali a udržať si jedine vieru našich otcov. To nám však nie je dovolené. Márne sa usilujeme úspechmi v umení či vede dosiahnuť väčšiu slávu pre naše vlasti a prispieť k ich bohatstvu našou účasťou na obchode. Opovrhuje sa nami ako nejakými votrelcami. Keby nás len nechali na pokoji. Svet potrebuje židovský štát, a preto vznikne.“ To sú slová otca moderného sionizmu, inak talentovaného novinára a rodáka z Pešti Theodora Herzla z jeho slávnej knihy Židovský štát. Židovská komunita v Európe si napokon musela prejsť skutočným peklom holokaustu, kým sa tento sen napokon naplnil v máji 1948. Vznik štátu Izrael však ani zďaleka nebol bezproblémový. Táto udalosť sa odohrávala na povrchu zložitého blízkovýchodného konfliktu, do ktorého od začiatku zasahovali najvýznamnejšie svetové veľmoci. Z Palestíny sa tak síce stala staronová židovská vlasť, no zároveň sa premenila i na klbko svárov a vojenských konfliktov. Výsledkom vzniku nového štátu boli totiž aj stovky tisíc arabských utečencov a dodnes nevyriešená palestínska otázka. Ako sa teda formoval moderný židovský štát? A bol vleklý a už tradičný židovsko-arabský spor od začiatku nevyhnutý alebo existovala šanca na jeho rozumné riešenie? A aký diel zodpovednosti niesli veľmoci ako Veľká Británia, Francúzsko, USA či Sovietsky zväz? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jozefom Hyrjom z Historického ústavu SAV.