26. septembra roku 1960 sa v Spojených štátoch amerických odohralo zaujímavé mediálne predstavenie. V prvej televíznej debate sa proti sebe postavili dvaja kandidáti na amerického prezidenta – John Fidgerald Kennedy a Richard Nixon.
Kým prvý z nich pôsobil mladícky, spontánne a usmievavo, druhý naopak pred kamerami pociťoval zjavnú nervozitu. Výsledky volieb dopadli presne podľa predpovedí mediálnych analytikov, Kennedy sa stal takpovediac televíznou hviezdou a najmladším prezidentom v histórii USA a Nixon si musel na tento úrad počkať ešte ďalších 8 rokov.
Napriek veľkej porážke sa Richard Nixon nevzdal a nevzdával sa vlastne po celý zvyšok svojej politickej kariéry – aj preto si vyslúžil povesť politického matadora, ale aj bezškrupulózneho politika, ktorý sa pohybuje na hrane možného a prípustného.
60. a 70. roky 20. storočia však boli obdobím, kedy sa Spojené štáty borili s veľkými problémami. Spoločnosť i najvyššiu politiku rozdeľoval predovšetkým postoj k Vietnamskej vojne, ktorá bola len jedným i keď najhorúcejším políčkom na veľkej šachovnici bipolárneho konfliktu. Toto zelené peklo – ako mu hovorili aj samotní vojaci – sa postupne premenilo na traumu, ktorá spoluurčovala americkú politiku aj v ďalších rokoch.
Ako sa americká spoločnosť menila pod prívalom zlých správ o ľudských stratách, záberov surovosti vojny a akú úlohu v politike zohrala televízia a média všeobecne? A ako sa s touto situáciou vyrovnávali americkí prezidenti? Jaro Valent sa rozpráva s historikom Jakubom Drábikom z HÚ SAV.
