Bola to doba vypätého nacionalizmu a bezohľadnej veľmocenskej politiky. Tak by sme v krátkosti mohli charakterizovať tú kapitolu európskych dejín, ktorú poznačila predovšetkým prvá svetová vojna.
Avšak ešte skôr než sa ozvali v roku 1914 výstrely v Sarajeve, si jedna časť starého kontinentu prešla vojnovou generálkou – dvoma balkánskymi vojnami, ktoré už tak trochu dávali tušiť, čo by nový a tentoraz globálny konflikt vlastne znamenal.
Práve Balkán bol často nazývaný ako sud pušného prachu, mäkké podbruško Európy či vriaci kotol, ktorý ukrýva netušené množstvo sporov a starých krívd.
Balkan troubles – aj tak súčasníci nazývali obrovský súbor sotva riešiteľných problémov. V rokoch 1912 – 1913 sa ich všetky strany rozhodli riešiť vojenskou silou.
Kto sa na dvoch po sebe tesne nasledujúcich vojnách zúčastnil?
Bola Osmanská ríša na začiatku 20. storočia tým povestným chorým mužom na Bospore a prečo si spojenci nakoniec skočili do vlasov?
Akú politiku v balkánskych konfliktoch sledovalo vtedajšie cárske Rusko?
A mohlo či malo Rakúsko-Uhorsko do sporov, ktoré sa odohrávali hneď za jeho hranicami, vstupovať?
Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historičkou Máriou Tonkovou, z Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
powered by
