„Chápem ako; nechápem prečo. Najhorší nepriateľ človeka je jeho nervový systém.“ To je krátky úryvok z kultového románu 1984 od George Orwella.
Hoci nás tieto slová prenášajú do fiktívneho románového sveta, v ktorom na všetko a na všetkých dohliada pozorné oko Veľkého brata, v istom zmysle nejde len o fantáziu, ale o pozoruhodnú reflexiu prítomnosti či dokonca až prorockú predpoveď.
Keď v roku 1949 tento britský spisovateľ dokončil toto svoje vari najznámejšie literárne dielo, Európa už dobre poznala dva totalitné režimy, pričom jeden z nich prežil aj zničujúcu druhú svetovú vojnu. Komunizmus, so všetkými svojimi politickými procesmi, čistkami a Veľkým terorom mohol bez zveličenia poslúžiť ako románová predloha, ktorej leitmotívom je strach.
Bez pochopenia tejto ľudskej emócie je len s ťažkosťami možné vysvetliť udalosti, ktoré sa odohrávali aj v Československu po komunistickom prevrate vo februári 1948. Na ľavicu obžalovaných sa nedostávali len skutoční či domnelí protivníci režimu, ale aj jeho poprední činitelia. Koleso násilia, ktoré sa roztočilo, postupne vťahovalo do svojich kruhov čoraz viac ľudí, prostredníctvom rezolúcií či podpisových akcií napokon aj celú populáciu, ktorá žiadala pre obžalovaných najvyšší trest.
Do akej mieri dokáže človeka ovládať strach a ako s ním pracovala komunistická mašinéria na získanie a upevnenie svojho monopolu moci?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o strachu v komunizme s historikom Milanom Bártom a psychologičkou Kristínou Buškovou z Ústavu pro studium totalitních režimu v Prahe.
Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET.
–
Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
