Keď sa 27. mája 1942 ráno Reinhard Heydrich vybral so svojim šoférom na automobile Mercedenz-Benz zo svojho sídla na zámku v Panenských Březanoch na Pražský hrad, zdalo sa, že má celú situáciu v Protektoráte Čechy a Morava pod kontrolou. Už krátko po svojom nástupe do pozície zastupujúceho ríšskeho protektora v septembri 1941 zaviedol stanné právo a zdalo sa, že domáci český odboj je definitívne zlikvidovaný.
Dokonca sa zdalo, že celá česká spoločnosť sa so životom pod nemeckou okupáciou zmierila a dovtedajšie represie zlomili akýkoľvek odpor. V ten deň ho však v zákrute na Kirchmayerovej ulici čakala dvojica pripravených československých výsadkárov – Jan Kubiš a Jozef Gabčík a my už vieme ako tento príbeh skončil.
80. výročie atentátu na Reinharda Heydricha je však aj príležitosťou pozrieť sa bližšie na represívny režim, ktorý tento nacistický potentát stelesňoval. Metóda cukru a biča, ktorú nacistická okupačná správa od marca 1939 uplatňovala voči českému obyvateľstvu, sa spočiatku zdala byť účinná a práve až spomínaný atentát vytrhol nacistov z tohto presvedčenia.
Ako teda vyzeral život v Protektoráte? A akú pozíciu a dôležitosť prisudzovala tejto okupovanej krajine nacistická vojnová mašinéria?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jiřím Padevětom, spisovateľom a riaditeľom českého nakladateľstva Academia.
–
Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
