Nič netrvá večne, aj takýmto jednoduchým konštatovaním možno zhodnotiť udalosti spred 30 rokov. Zdalo sa, že systém, ktorý dominoval v celej východnej Európe po dlhé desaťročia, sa napokon zrútil ako domček z karát.
Sovietske impérium bolo ešte v 80. rokoch jednou z dvoch rozhodujúcich síl bipolárneho sveta a tzv. Brežnevova doktrína nedovoľovala, aby sa ktokoľvek z tábora socialistických krajín odvážil vykročiť vlastnou cestou.
Prešlo však len zopár rokov a niekdajší Sovietsky zväz sa rozpadol na 15 nezávislých štátov, pričom tento kolaps sprevádzal či nasledoval celý rad regionálnych konfliktov a občianskych vojen.
Komunistickú ideológiu na obrovskom území niekdajšieho sovietskeho impéria často nahrádzal prebúdzajúci sa nacionalizmus.
Čo stálo za týmto úpadkom a môžeme vlastne hovoriť o kolapse alebo skôr o riadenom rozpade?
A bol koniec Sovietskeho zväzu naozaj taký nečakaný?
Akým spôsobom sa pod neho podpísala politika glasnosti a perestrojky Michaila Gorbačova?
Jaro Valent s časopisu Historická revue sa rozprával s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV.
powered by
