Po Veľkej vojne – tak znie názov exteriérovej výstavy, ktorú si v týchto dňoch môžu pozrieť obyvatelia či návštevníci Bratislavy, a ktorá dokumentuje predovšetkým dramatické roky, nasledujúce po ukončení prvej svetovej vojny.
Výstava sa koná 4. až 22. júla v Bratislave na Kamennom námestí.
Hoci od týchto udalostí uplynulo už jedno storočie, otázky spravodlivosti povojnového usporiadania Európy a jej nového rozdelenia, sú dodnes pri vzájomných diskusiách Čechov a Slovákov, Maďarov, Poliakov, Rakúšanov, Rumunov či Nemcov stále prítomné.
Zrodila sa totiž tzv. Nová Európa a spolu s ňou aj niekoľko nových identít, rodili sa nové štáty s novými či staronovými symbolmi.
Námestia i ulice menili svoje názvy i svoj charakter a rodila sa aj nová generácia, ktorá si svoje občianske vedomie budovala už v nových pomeroch – v našom prípade v demokratických podmienkach Československej republiky.
Avšak už ďalšie desaťročia ukázali, že ani tento stav nebol trvalý a s rovnakou rýchlosťou, ako sa menili medzinárodné či domáce pomery, mizli a objavovali sa nové verejné symboly a verejný priestor sa opäť transformoval.
V živote bežného človeka sa tak stalo hneď niekoľkokrát. Už klasický príklad predstavuje na Slovensku meno či socha M. R. Štefánika.
Čo teda znamenalo obdobie rokov 1918 – 1923 pre strednú Európu a zvlášť pre Slovensko?
A ako sa menili ulice a námestia, ktoré naoko dobré poznáme v závislosti od aktuálnej štátnej ideológie?
A dokážeme sa dnes k verejným priestorom postaviť s adekvátnym pochopením a poznaním našej minulosti?
Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s historičkou Tatianou Bírešovou z Centra edukácie a inovácii.