Človeka akoby sprevádzal od nepamäti – luk a šíp, boli už v dávnych dobách predlženým ramenom a okom strelca.
To, čo bolo na prvý pohľad vzdialené, mohlo byť odrazu na dosah ruky. Mnohí preto považujú luk popri písme či kolese za jeden z najdôležitejších vynálezov ľudstva.
Stretávame sa s ním už v starých kultúrach, ale aj v našom európskom stredoveku, kedy dobre trénovaná skupina lukostrelcov neraz rozhodovala bitku a ovplyvňovala tak výsledok celej vojny.
Môže sa zdať, že práve streľba z luku je tým najprirodzenejším spôsobom boja, no vyžaduje si tréning, vytrvalosť a sústredený postoj. Luk by sme pritom v tej či onej podobe našli takmer v každej kultúre, hoci dnes patrí skôr už k športovým aktivitám.
Ako však lukostreľba ovplyvňovala ľudské dejiny? A skončila sa vynálezom strelných zbraní jej éra?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s Dávidom Filipom zo zámockej skupiny historickej lukostreľby Aquilas z Hlohovca.
powered by
