„Aténčan Thukydides opísal vojnu medzi Peloponézanmi a Aténčanmi, tak ako ju spolu viedli, a začal hneď pri jej vypuknutí, pretože predvídal, že bude veľká, zo všetkých dovtedajších najdôležitejšia. Usudzoval tak z toho, že vojnové prípravy oboch strán dosiahli v každom ohľade vrchol, a videl, ako sa ostatný grécky svet pridáva k jedným či druhým, niektorí okamžite, iní to mali v úmysle. Je to vskutku najväčší otras, aký zažili Gréci a časť barbarov, ba takmer by sa dalo povedať väčšina ľudstva.“
To sú úvodné slová klasického literárneho diela Dejiny peloponézskej vojny z pera gréckeho historika Thukydida. Ten začína svoje rozprávanie naozaj impozantne. Čitateľ môže chvíľami nadobudnúť pocit, že sa schyľuje naozaj k veľkému, priam svetovému konfliktu. Už tento krátky úryvok totiž sľubuje všetko, čo aj moderný človek od vojny vedome či podvedome očakáva – dlhodobé prípravy, vytváranie spojeneckých aliancií, voľbu konkrétnej stratégie, ale i politiku zastrašovania, propagandu a obratnú diplomaciu. Aj preto sa natíska otázka – vedeli už starí Gréci o vojne všetko? A vnímali ju rovnako ako o viac než 2200 rokov neskôr pruský generál Carl von Clausewitz, ktorý označil vojnu za pokračovanie politiky inými prostriedkami? Alebo je aj naše chápanie vojny ako fenoménu skrz-naskrz grécke?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Michalom Habajom.
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
