Zamatová, nežná či jednoducho pokojná revolúcia – tak sa zvykne hovoriť politickým a spoločenským zmenám v roku 1989, ktoré zmenili pomery nielen u nás, ale prakticky vo väčšine strednej a východnej Európy. Na začiatku tejto cesty však stál tzv. okrúhly stôl v Poľsku, za ktorý si sadli predstavitelia komunistického režimu a zástupcovia opozície.
Dodnes je proces vyrokovaného prechodu k demokracii považovaný za model, charakteristický nielen pre niekdajšiu Poľskú ľudovú republiku, ale bol v tej či onej podobe uplatnený aj vo Východnom Nemecku, Maďarsku, Československu či Bulharsku.
Zásadné politické premeny u nášho severného suseda sa však nerodili naraz a vo vzduchoprázdne. Predchádzal im zrod nezávislého odborového zväzu Solidarita, ale aj vojnový stav zavedený generálom Jaruzelským a hrozba sovietskej intervencie.
Ako teda vyzerala poľská cesta k slobode? A prečo tamojšia komunistická nomenklatúra nakoniec pripustila prvé poloslobodné voľby v celom východnom bloku v júni 1989? A do akej mieri je aj dnešná nielen poľská spoločnosť rozdelená v názore na to, či bola alebo nebola revolúcia dotiahnutá dokonca?
Jaro Valent s časopisu Historická revue sa rozprával s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV.
powered by
