Ak hovoríme o dejinách mimo nášho európskeho kontinentu, často sa môžeme dostať do situácie, že nám nestačia naše bežné kritéria či predstavy.
O to viac to platí pri pohľade na obrovský Indický subkontinent.
Azda najviac ho v očiach väčšiny ľudí na Západe reprezentuje Tádž Mahal – prekrásne mauzóleum, vznášajúce sa akoby medzi nebom a zemou, ktoré nechal postaviť jeden z tzv. Veľkých Mughalov Šáhdžahán pre svoju milovanú manželku Mumtaz Mahal.
A bola to práve epocha Veľkých Mughalov 16. a 17. storočia, ktorá vtlačila výraznú pečať a určila podobu Indie, tak ako ju dnes poznáme.
No už málokto vie, že to bola práve táto panovnícka dynastia, ktorá hoci vyznávala islam, dokázala po viac než dve storočia efektívne zjednocovať a spravovať prevažne hinduistickú Indiu.
Ako vyzeral pre Európanov tento stále neznámy svet?
A vyznačovala sa táto doba podstatne väčšou dávkou tolerancie a kultúrnej interakcie, než dnes, keď je Indický subkontinent rozdelený predovšetkým medzi dva nepriateľské a po zuby ozbrojené štáty?
Jaro Valent s Historickej revue sa rozprával s Dušanom Deákom z Katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.
