Dnes, štvrtok šiesteho týždňa po Pasche, oslavujeme Nanebovstúpenie nášho Pána, boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Pred pretrpením strastí prisľúbil učeníkom zoslanie Svätého Ducha, hovoriac: Ja odchádzam, lebo ak neodídem, Utešiteľ k vám nepríde. A znova: Keď príde on, uvedie vás do plnej pravdy. Po svojom zmŕtvychvstaní sa im počas štyridsiatich dní zjavoval, nie spolu, ale osobnou prítomnosťou, jedol s nimi a pil, zvestoval a objasňoval im vzkriesenie. A keď im prisľúbil Božie kráľovstvo, a prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Svätým Duchom.“ Ako hovorí svätý Epifán Cyperský, Ján pokrstil Bohorodičku, potom Petra a ostatných apoštolov. Prikázal im, aby ostali v Jeruzaleme, aby najprv tam ohlasovali evanjelium a neodchádzali do cudzích miest, pretože tu budú vyzbrojení mocou Ducha a ako nejakí vojaci odtiaľ odídu do boja proti Kristovým nepriateľom. Keď potom nastal čas nanebovstúpenia, vyviedol ich na Olivový vrch, nazývaný tak mnohými kvôli nasadeným olivovníkom, a rozprával sa s nimi. Hovoril im o svojom nepochopiteľnom kráľovstve v budúcom veku. Po tom čo ho prosili, že by ho chceli vidieť, pristúpili k jeho matke a zhromaždeným anjeli, aby kázali na nanebovstúpenie. Keď anjeli videli medzi sebou toho, ktorý sa vzniesol na oblakoch, otvorili nebeské brány jeden druhého sa pýtali, prečo ten, ktorý prišiel, má telo červené od krvi. Vystúpil a zasadol si po pravici Boha, oživil telo a dodal (ľuďom) odvahu, zbožštil to, čím sme my boli zmierení a zrušil dávny rozsudok smrti. Apoštolom, ktorí to videli, anjeli povedali:  „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Ten, ktorého ste videli v tele, Boha Ježiša, on sa znova zjaví v tele, ale nie ako prvýkrát, v úbohosti a skryto, ale s veľkou slávou, s akou ho vidíte sprevádzať od anjelov. Vtedy sa apoštoli vrátili do Jeruzalema z vrchu, ktorá sa volá Olivový a je blízko Jeruzalema, vzdialený 2400 stôp, čo je presne toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. Toľko stôp prejsť v sobotu bolo ustanovené Mojžišom, pretože  aj Stánok stretávania bol toľko vzdialený od izraelského táboriska. Bolo možné v sobotu prejsť toľko a pokloniť sa a robiť viac, preto sa aj tak nazýva sobotná cesta. Niektorí sa domnievajú, že Pánovo nanebovstúpenie sa udialo v sobotu a preto sa nechceli prehrešiť.  Keď sa apoštoli vrátili, vystúpili do hornej siene, v ktorej sa zdržiavali s myronosičkami, matkou slova a cvičili sa v pôste a modlitbách a očakávali zoslanie Svätého Ducha, ako im bolo prisľúbené. Kriste Bože, ktorý si sa v sláve vzniesol do nebies, zmiluj sa nad nami. Amen.