Nikón sa narodil v Neapoli (dnešné južné Taliansko) okolo roka 180 ako syn pohanského otca. Jeho matka bola síce kresťanka, ale nepodarilo sa jej priviesť svoje dieťa k viere v Krista, takže po dosiahnutí dospelosti sa Nikón celou svojou dušou oddal vojenskej službe a hýrivému životu. Keď však bojoval so svojím oddielom na Východe, dostal sa do nepriateľského obkľúčenia. V smrteľnom nebezpečenstve si spomenul na ponaučenia svojej matky a sľúbil Bohu, ktorého ona uctievala, že ak to prežije, dá sa pokrstiť. Prežehnal sa, zvolal “Pane Ježišu Kriste, pomôž mi!“ a vrhol sa doprostred svojich nepriateľov. S Božou pomocou všetkých porazil a neprestal bojovať, kým ich neprinútil s hanbou ustúpiť. Jeho nesmierna odvaha všetkých prítomných šokovala. Po návrate domov prezradil Nikón svojej šťastnej matke, že sa chce dať pokrstiť. Keďže kvôli krutému prenasledovaniu nebol v Neapoli nijaký kňaz, nasadol na loď smerujúcu do Byzancie. Keď sa doplavil sa na ostrov Chios, vystúpil na vysoký vrch, osem dní sa postil a prosil o pomoc. Vtedy mu Pán poslal svojho svätého anjela, vďaka ktorému našiel loďku, nasadol na ňu a po dvoch dňoch plavby prišiel na vrch Ganos. Tam ho Božím riadením stretol kyzycký biskup Theodosios, ktorý sa spolu s mnohými mníchmi skrýval v jaskyni. Poučil ho o pravdách svätej viery, pokrstil ho v mene presvätej Trojice a udelil mu sväté tajomstvá myropomazania i eucharistie. Nikón prijal tiež anjelský stav – mníšstvo – a natoľko sa vzmáhal v čnostiach, že bol pre všetkých bratov žiarivým príkladom nábožnosti. Po troch rokoch sa Theodosiovi zjavil Pánov anjel a prikázal mu, aby Nikóna vysvätil na biskupa, čo Theodosios urobil. Keď už zomieral, zveril Nikónovi všetkých sto deväťdesiatich mníchov a prikázal mu, aby sa spolu s bratmi sa odplavil na Sicíliu. Vďaka uposlúchnutiu tohto príkazu sa bratia zachránili pred blížiacimi sa barbarmi. S Božím súhlasom sa Nikón zastavil v Neapoli, aby pozdravil svoju matku. Keď ho zbadala, so slzami radosti mu padla na hruď a bozkávala ho. Potom urobila veľkú poklonu a povedala: “Ďakujem tvojmu presvätému menu, Pane, že si mi doprial uvidieť môjho syna v anjelskom stave a biskupskej hodnosti. A teraz, môj Vládca, vypočuj mňa, svoju služobníčku, a prijmi moju dušu do svojich rúk.“ Po týchto slovách zomrela. Prítomní oslavovali Boha a pochovali ju za spevu žalmov. Keď sa po meste rozniesla správa o Nikónovom príchode, navštívili ho deviati vojaci, jeho niekdajší spolubojovníci, aby sa porozprávali. Po rozhovore s ním uverili v Ježiša Krista, dali sa pokrstiť a pridali sa k nemu. Nikón a jemu zverení mnísi odišli na Sicíliu a usadili sa tam na pustom mieste pri tauromenijskom vrchu neďaleko rieky Asin. Vysadili nádhernú záhradu a živili jej plodmi. Po štyridsiatich rokoch za vlády cisára Décia (249 – 251) však vypuklo ďalšie kruté prenasledovanie kresťanov a správcovi tejto oblasti Quintiniánovi oznámili, že neďaleko odtiaľ žije s mnohými bratmi biskup Nikón. Vtedy všetkých sto deväťdesiatich deviatich mníchov chytili a žiadali ich, aby sa zriekli Krista. Keď to odmietli, bodali ich zbraňami a postupne im odrezávali časti tela. Keď to nepomohlo, na Quintiniánov príkaz ich sťali. Biskupa Nikóna pálili ohňom, ale on zostal nedotknutý, preto ho priviazali za nohy k divým koňom, aby ho ťahali po zemi, ale kone sa nechceli pohnúť z miesta. Potom mu odrezali jazyk, kameňovali ho a napokon sťali, pričom jeho telo hodili na neznáme miesto, aby ho zožrali zvieratá a vtáky. Okolo miesta, na ktoré hodili Nikónovo telo, prechádzal však istý pastier posadnutý zlým duchom. Od vyliečeného pastiera sa dozvedel o mieste uloženia Nikónovho tela biskup mesta Messiny a spolu s duchovenstvom ho pochoval. S vierou sa obráťme k svätému prepodobnému mučeníkovi Nikónovi a jeho učeníkom, aby všetkým nekresťanom vyprosili milosť spoznať jediného pravého Boha vo Svätej Trojici a úprimne mu slúžiť po celý život. www.casoslov.sk
powered by
