Pravdepodobne pochádzal z Kappadócie. Bol synom bohatých rodičov. Po otcovej smrti sa matka presťahovala do Palestíny, kde spravovala veľký majetok. Juraj vstúpil do vojska a dosiahol hodnosti vojvodu a komitu (vysoký dôstojník, ktorý sprevádzal cisára na cestách a bol jeho poradcom). Keď Dioklecián začal prensledovať kresťanov, Juraj rozdal svoj majetok chudobným a svojich otrokov prepustil na slobodu. Potom cisára obvinil z nečestného jednania a priznal sa ku kresťanstvu. Udivený cisár sa ho snažil najprv presvedčiť, aby odpadol od Krista. Až potom ho dal zatvoriť. Mučeníkovi dali nohy do klády a na hruď mu dali ťažký kameň. Na druhý deň bol Juraj znovu predvolaný pred cisára. Keď zostal pevný vo svojom presvedčení, priviazali ho ku kolu, za ktorým boli ostré klince, ktoré sa otáčali a trhali telo mučeníka. Hodili ho do nehaseného vápna, potom ho bičovali. Keď to všetko videla Diokleciánova manželka Alexandra, uverila v Ježiša Krista. Cisár sa znovu snažil získať mučeníka pre modloslužbu. Svätec mu povedal: „Ukážte mi vašich bohov!“ Cisár sa zaradoval a zaviedol ho do pohanského chrámu. Juraj tam vzývaním Kristovho mena zničil všetky pohanské modly. Pohanský kňazi sa naňho vrhli. Žiadali okamžitú smrť. Tu prišla cisárovna, padla mučeníkovi k nohám a prosila o modlitbu. Rozhnevaný Dioklecián oboch odsúdil na smrť sťatím. Cisárovna počas cesty na popravisko zomrela (aj jej pamiatku spomíname 23.4). Svätý Juraj došiel na miesto popravy. A bol sťatý 23.4.303. Manželka jeho telo preniesla do mesta Lyddy v Palestíne. Za konštantína Veľkého ho preniesli do novovybudovaného Chrámu sv. Juraja v Lydde (3.11). Hlava svätca sa nachádza v Ríme, v chráme, ktorý nesie jeho meno. Zdroj: Čížek, A.: Synaxár životy svätých
Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.” Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!” Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. (Jn 6, 48-54)
