„Pane, nespoliehaj sa na mňa, pretože určite padnem, ak mi nepomôžeš. Buďte dobrí, ak môžete! Všetko je márnosť!“
V Západnej cirkvi je dnes sviatok Sv. Filipa Neri. Narodil sa 21. júla 1515 v čase reformátorov demoralizovanej Cirkvi – Luthera, Zwingliho a Kalvína. Jeho rodiča pochádzali zo vznešených a bohatých rodov, avšak sami toho príliš veľa nemali. Filipova matka zomrela, keď bol ešte chlapcom. Vychovávala ho jemnocitná nevlastná matka. Filip mal dve sestry a brata, ktorý však zomrel v mladom veku. Základné vzdelanie získal u dominikánov vo Florencii. Keď mal sedemnásť rokov, otcov majetok zhorel do tla, zostal úplne chudobný. Filipa poslali do mestečka San Germano (dnes Cassino) na úpätí vrchu Monte Cassino, aby sa tam vyučil za obchodníka. Filipovi sa to však nepáčilo, a tak svoj život odovzdal Bohu. V roku 1534 odišiel do Ríma. Tam sa uchýlil k svojmu zámožnému spolurodákovi, ktorý mu dal do výchovy svojich dvoch synov. Filip sa vo dne venoval chudobným chlapcom z ulice a v noci sa modlil a staral sa o jedlo pre nich. Sám žil veľmi chudobne. Čo mal, rozdal chudobným, chodil do nemocnice a opatroval chorých. Rozprával ľuďom o Bohu a o jeho láske. Hriešnikov miloval ako Ježiš Kristus. Bol známy svojou veselosťou. V roku 1548 založil „Bratstvo Najsvätejšej Trojice“, ktorého cieľom bolo poskytovať pútnikom v Ríme ubytovanie a stravu. Takisto pomáhali aj prepusteným z nemocnice a ľuďom bez prostriedkov. V roku 1551 sa na naliehanie svojho spovedníka dal vysvätiť za kňaza. Následne chcel odísť na misie do Indie, avšak predstavený kláštora cisterciánov mu povedal: „Tvojou Indiou nech je Rím!“. Filip teda zostal v Ríme, ktorý sa stal jeho misijným pôsobiskom. Vďaka svojej priamosti a veselosti sa mu mnohých podarilo priviesť k na správnu cestu života. Ako kňaz už nekázal tak často na uliciach, ale zhromažďoval mužov a chlapcov, s ktorými o všeličom debatoval a spolu chodili ošetrovať chorých. V roku 1558 preložil tieto stretnutia do oratória – nad klenbou chrámu San Girolamo (z lat. orare – modliť sa). Členovia sa začali nazývať oratoriáni. Nebola to rehoľa, ani kláštor, nemali predpisy a prísť mohol, kto chcel. S Filipom vtedy „spolupracovali“ viacerí svätci – sv. Ignác z Loyoly, sv. František Saleský, sv. Ján z Boha, a ďalší. V roku 1564 sa stal správcom chrámu sv. Jána na Via Giulia. Tam sa s ním premiestnili aj jeho priatelia z ulice. Z jeho života sa traduje viacero veselých príhod (pozri si nádherný film Preferisco paradiso) a patrí k najobľúbenejším rímskym (aj mojím) svätým. Keď zostarel, žil ako pustovník vo svojej izbe v kláštore pri Chiesa Nuova. Ochorel a 26. mája 1595 zomrel vo veku 80 rokov. Za svätého bol vyhlásený v roku 1622. Uctieva sa ako apoštol a patrón mesta Ríma.
Pán povedal svojim učeníkom: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva. Počuli ste, že predkom bolo povedané: ,Nezabiješ!’ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa hnevá na svojho brata. Kto svojmu bratovi povie: ,Raka,’ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ,Blázon,’ pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinesieš svoj dar k oltáru a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera. (Mt 5, 20-26)
