V tento deň, nedeľu po Päťdesiatnici, ktorá je všade po celej zemi… oslavujeme sviatok všetkých svätých, ktorý po Zostúpení Svätého Ducha nariadili konať božskí Otcovia, akoby ukazujúc nejaký obraz, že príchod Svätého Ducha síce apoštolov učinil, posvätil a umúdril pre naše pomiešanie, na naplnenie kedysi odpadnutého anjelského radu, ktorý znova ustanovil a priviedol ku Kristovi. Niektorých cez mučenie a krv, iných cez dobrý život a pobyt (tu na zemi), ktorí znova nadobudli prvotnú bytnosť. Keď zostúpil Svätý Duch v podobe ohňa, vystúpil k horným častiam zeme, zjednotil ich s dolnými, prijal našu prirodzenosť, zbožštil ju Božím slovom, vystúpil s ňou na nebesia a zasadol po pravici Boha. Aj teraz vedie všetkých, ktorí chcú, ako prísľub Boha Slova, ktorý ukazuje dielo zmierenia a istý zámerný koniec, ktorý k nám telesne prišiel a mohli sme ho vidieť, aby dávne odvrhnutie priviedol k jednote a priateľstvu s Bohom a neznajúcu ľudskú podstatu akoby k prvotine vždy existujúceho Boha, ktorá rôzne zakúša dobrá. To je prvý dôvod, prečo slávime tento sviatok. Po druhé preto, lebo mnohí sa páčili Bohu, kvôli čnostiam a neboli spomínaní ľuďmi alebo preto, že aj keď u ľudí nenašli slávu, majú veľkú slávu u Boha. Alebo aj preto, lebo mnohí po krste žili v Indii, Egypte, Arábii, Mezopotámii, Frýgii a na mori. Taktiež aj na západe, až po samotné britské ostrovy a jednoducho povedané, na východe i západe. Bolo vhodné vzdávať česť tomuto nespočetnému množstvu, ako aj prijala cirkev zvyk, pretože od nich všetkých prijíma pomoc, každý, kto sa na zemi páči Bohu. Inak povedané: do budúcnosti uzákonili božskí Otcovia sláviť, prijať a ctiť si sviatok všetkých svätých, pretože vo všetkých, ktorí boli a budú, zjavených aj nezjavených, sa usídlil Svätý Duch a posvätil ich. Po tretie, patrí sa, aby sa, pre svätých oslavovaných osobitne každý deň, zjavne zobral jeden deň, lebo sa usilovali o jedného Krista, a všetci smerovali k čnosti. A tak ako všetci boli ovenčení dôstojnosťou ako služobníci jediného Boha, cirkev ich zostavila, aby naplnila nebo a nás povzbudila, aby sme mali dostatok síl v našom každodennom a mnohotvárnom rovnakom zápase, v ktorom sa snažíme zo všetkých síl. Preto aj, od vekov všetkým svätým, premúdry a vždy spomínaný cisár Lev vybudoval preveľký a prekrásny chrám, ktorý je v Konštantínopole blízko chrámu svätých apoštolov. V skutočnosti ale preto, ako hovoria, aby vyhovel svojej manželke Teofane a nakoniec aj Bohu. A čo preslávne počas nepokojov v kráľovstve urobil; a pretože pripojil svoju vôľu k cirkvi, nenašiel ju (Teodoru) pokorenú svojej vôli, ani chcejúcu jeho múdrosť, ale vraviacu: ako krásna nie je ona, pretože sa pominie s cisárskou túžbou a pokrmom, a náhle pocítila takú túžbu aby jej bol postavený taký veľkolepý chrám aký ešte nebol postavený a osobitne preto aby sa zapáčil Bohu. Vtedy premúdry cisár, spoločnou vôľou celej cirkvi, veľký chrám, ktorý postavil, zasvätil všetkým svätým celej zeme, hovoriac: Ak je Teofana svätá, nech ma účasť so všetkými svätými. A preto si myslím, že odvtedy sa prijalo sláviť tento sviatok, ako tomu bolo aj predtým a aj bude. Preto je postavený ako posledný zo všetkých sviatkov, pretože všetky sviatky zahŕňa akoby ich obkolesoval. (Synaxár)
Pán povedal svojim učeníkom: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. (Mt 10, 32)
