Keď Kristus hovoril so Židmi, a robil sa rovný Otcovi a povedal skôr ako bol Abrahám, Ja Som, oni zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. On odtiaľ odišiel a našiel slepého od narodenia, ktorý nič nevidel a namiesto očí mal jamky. Keď ho Ježiš našiel, jeho učeníci, ktorí počuli o porazenom, ako mu povedal: „Hľa, ozdravel si, už nehreš!“ sa ho spýtali: „Kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?“, lebo hriech rodičov sa prejavoval na deťoch. Ježiš povedal: „Majú sa na ňom zjaviť Božie skutky, skrze mňa.“ Keď to povedal, napľul na zem, urobil blato a pomazal mu oči, poslal ho k nádrži Siloe a kázal umyť sa, aby ukázal, že on na počiatku vzal do rúk hlinu a stvoril človeka. A aby ukázal, že Pánovo oko hľadí na človeka a dodáva mu duševnej sily, nepomazal ho vodou ale slinou. A potom bude zjavné, že toto uzdravenie pochádza zo slín a umytia sa v nádrži. Keď mu kázal umyť sa v nádrži, ukázal, že vyliečenie nepochádza zo zeme a blata. Poslal ho do Siloe, aby mnohí dosvedčili, že dosiahol vyliečenie. Tak urobil aj Kristus, ako Bohom poslaný, keď tam poslal slepého a znova zjavil svetlo. Niektorí sa nazdávajú, keďže Siloe sa vysvetľuje ako poslaný, že slepec bol poslaný Kristom. Keď sa slepý umyl, na vlastné oči videl, nie nejakou nevysloviteľnou silou alebo tajomstvom. Keď farizeji počuli o preslávnom zázraku, znova boli pohanení, lebo nezachovával sobotu, bola totiž sobota, keď sa stal tento zázrak na slepom. Niektorí z tých, čo tam boli, ho chceli ukrižovať, pretože tvrdili, že nie je od Boha, keďže nezachovával sobotu, iní tvrdili, že je od Boha. Preto sa spýtali slepého, keďže, jeho uzdravil: „Čo hovoríš o ňom ty?“ On vyznal: „Je prorok,“ lebo bol z nich najčestnejší. Jeho rodičia, keďže sa báli, aby neboli vylúčení zo synagógy, povedali, aby sa spýtali jeho, lebo má svoje roky. Oni znova povedali slepému: „Vzdaj Bohu slávu, lebo od neho pochádza uzdravenie a nie od Krista, lebo je hriešny, lebo porušuje sobotu. Ale on chcel ukázať na zázrak a povedal: „Či je Boh, neviem, ale jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím. Oni sa ho znova opýtali: „Ako ti otvoril oči?“ On znepokojený povedal, že ak by nebol od Boha, neurobil by taký zázrak. A ako predtým bol vysmiaty a obvinený, že je jeho učeníkom a on znova povedal: „Nikto ešte neotvoril oči slepému od narodenia.“ Lebo aj iní boli uzdravení, ale nikdy nie slepý od narodenia. Oni sa mu vysmiali a vyhnali ho zo synagógy. Po tom ho našiel Kristus a spýtal sa ho: „Ty veríš v Božieho Syna?” On vravel: „A kto je to?” Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou, pretože predtým ho nevidel, lebo bol slepý.” Poklonil sa mu a stal sa jeho učeníkom a ohlasoval dobročinnosť. Toto bolo povedané na výchovu: aj na tomto svete žijú (duchovne) slepí ľudia, ktorí dočasne počas života na zemi, nenachádzajú Krista a prichádzajú ako Židia. (Kristus) prechádzajúc prichádza, pľuje na zem a vytvoriac blato pomazáva ich oči. Prichádza ako kvapka na zem a vteľuje sa od svätej Panny. Potom dáva božský krst, čo je Siloe. Preto kresťania z rôznych národov dôverujú Kristovi, bývajú prenasledovaní, vydávajú svedectvo, a potom sú od neho oslávení.
Talianski kupci pokladali Mikuláša za veľkého patróna námorníkov a moreplavcov. Po mohamedánskej invázii v Myry (od roku 1034) sa kupci rozhodli telesné ostatky sv. Mikuláša uchrániť pred zneuctením a preto ich preniesli do Bari. Tam boli 9.5. 1087 uložené v chráme sv. Jána Krstiteľa a neskoršie boli prenesené do novovybudovaného chrámu, zasvätenému práve sv. Mikulášovi. Bari je centrom úcty sv. Mikuláša. Pápež Urban II. v roku 1089 ustanovil sviatok prenesenia ostatkov sv. Mikuláša. casoslov.sk
