Časť voličov bola pred eurovoľbami mobilizovaná naratívmi, ktoré o európskych témach dezinformovali, prípadne ich priamo zneužívali na šírenie strachu či neistoty. V tomto nie sú voľby do EP výnimkou a platí tu známy vzorec – manipulovaný a vystrašený občan sa mobilizuje ľahšie. A v tomto prípade o to viac, ak fungovanie EÚ nepozná, prípadne Únii nedôveruje.
Prečo niektorí kandidáti a politické strany pred eurovoľbami posilňovali rozdelenie na my versus oni a aké témy na tento účel zneužívali? Akú úlohu zohrala téma tzv. tradičných hodnôt a fabulácie o vonkajšom ohrození? Aké paralely boli v kampani pred eurovoľbami a predchádzajúcimi prezidentskými voľbami? Aké dezinformačné naratívy sme sledovali po atentáte na premiéra Roberta Fica? Prečo bola situácia zneužitá na útoky na opozíciu či médiá?
Do akej miery sa v rétorike dezinformačných aktérov objavovali naratívy o progresivizme a liberalizme Bruselu? Ako sa darí dezinformačných aktérom prenikať aj na kandidátne listiny politických strán a ktoré dezinformačné osobnosti kandidovali v eurovoľbách? Prečo naprieč Európskou úniou rastie popularita krajne pravicových strán a čo v tomto kontexte ukázali výsledky volieb?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk a politológom Univerzity pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Petrom Dubóczim.
