Nedeľný príhovor brata farára Daniela Beňucha na základe vybraných veršov zo 77. žalmu k 22. nedeli po Svätej Trojici.
Žalm 77 (verše 2 – 16): Úpenlivo volám k Bohu, volám k Bohu a on ma vypočuje. V deň svojho súženia sa pýtam Pána, v noci neúnavne vystieram ruky. Moja duša odmieta útechu. Rozpomínam sa na Boha a vzdychám, rozjímam a môj duch sa trápi.— Sela — Viečka mi držíš otvorené, som rozrušený, nemôžem ani hovoriť. Premýšľam o dávnych dňoch, o rokoch pradávnych. V noci si spomínam, ako som hrával na strunách, premýšľam a môj duch uvažuje: Zavrhuje vari Pán naveky a neprejaví už priazeň? Navždy sa skončila jeho milosť a prestane hovoriť ďalším pokoleniam? Zabudol Boh na zmilovanie, odoprel v hneve svoje milosrdenstvo? — Sela — Povedal som si: „Je to moja bolesť. Zmeniť to môže pravica Najvyššieho.“ Chcem sa rozpomínať na Hospodinove skutky, premýšľať o tvojich dávnych divoch. Uvažovať chcem o všetkých tvojich činoch, rozmýšľať o tvojich skutkoch. Bože, tvoja cesta je svätá! Ktorý boh je taký veľký ako náš Boh? Ty si Boh, ktorý robí divy! Svoju moc si dal poznať národom. Mocným ramenom si vykúpil svoj ľud.
