[00:00:08.160] - Nikola Šulíková Bajánová
Myšlienka sankcií uvalených na Rusko je jednoduchá. Pripraviť ho o peniaze, aby nemohlo financovať vojnu na Ukrajine. Niekedy po zavedení prvých obmedzení a zákazov sa predpokladalo, že HDP Ruska klesne o osem až 12 percent. Napokon, takéto odhady mali aj samotní Rusi. To sa nakoniec nestalo a v roku 2022 klesla ich ekonomika len o 2,1 percenta. Zaznievali tiež obavy, ako si odstavením ruskej ropy a plynu uškodí Európa. Nebolo to a ani to nie je bezbolestné. No ani jeden zo spomenutých neskolaboval. A vojna? Tá stále trvá. Takže aký efekt majú vlastne sankcie uvalené na Rusko, ktoré navonok pôsobí, akoby sa celý svet neotriasal v neistote? Povieme si v podcaste Ekonómia ľudskou rečou, ktorý vám prináša portál skpodcasty.sk. Moje meno je Nikola Šulíková Bajánová a o téme sa budem rozprávať s Martinom Lindákom.
[00:01:03.820] - Nikola Šulíková Bajánová
Na úvod ešte poviem také malé upozornenie, alebo skôr takú informáciu a možno aj ospravedlnenie, že budeme možno o tom hovoriť ako keby od začiatku vojny a tak ďalej. Pričom, samozrejme, je jasné, že sa rozprávame ako keby o tej ďalšej fáze vojny, alebo teda o tej plnohodnotnej invázie. Čiže chápeme, že vojna sa začala už v roku 2014, ale pre zjednodušenie budeme hovoriť, možno občas sa to stane, o začiatku vojny a budeme tým narážať teda na ten február minulého roka.
[00:01:41.370] - Nikola Šulíková Bajánová
Martin, tak začnime tým, že si povedzme niečo o tých sankciách, ktoré Západ uvalil na Rusko v reakcii na napadnutie Ukrajiny minulý rok. Povedzme si teda niečo o tých sankciách, ktoré sú relevantné pre tento podcast.
[00:01:58.140] - Martin Lindák
V zásade tých sankcií bolo, ako spomínaš, viacero. Tie najrelevantnejšie podľa mňa sú tie, ktoré sa týkajú energonosičov, resp. nerastných surovín, ktoré vlastne Európa vo veľkom do začiatku invázie a ešte aj po začiatku invázie odoberala od Ruska.
[00:02:14.610] - Nikola Šulíková Bajánová
Vieme, že sú potom teda na doplnenie rôzne zoznamy, či už subjektov alebo osôb, ktoré či už majú zakázaný vstup, alebo teda zároveň im boli zmrazené rôzne aktíva. Vieme, že boli zmrazené aj v podstate peniaze a zlato v zahraničných bankách a Rusko tým pádom nemohlo splácať alebo nemôže stále splácať svoj zahraničný dlh a uvažuje sa o tom, že tieto peniaze sa neskôr použijú na obnovu Ukrajiny. To, samozrejme, ešte všetko uvidíme. Povedzme si ešte jednu dôležitú vec na úvod a to, že ako som spomenula, očakávalo sa, že ruská ekonomika klesne o osem až 12 percent v podstate v dôsledku uvalenia týchto sankcií. A to sa nestalo. Je to niečo málo cez dve percentá. Čo vieme ešte takto všeobecne na úvod o ruskej ekonomike povedať?
[00:03:07.170] - Martin Lindák
No v zásade myslím, že ten pokles HDP, resp. to očakávanie a potom tá pozitívnejšia realita, to dobre ilustruje, že vlastne tá ruská ekonomika ako keby nenaplnili sa tie väčšinové predikcie analytikov, že bude tá situácia veľmi zlá, kľakne na kolená, ale v zásade tomu Rusku sa ako keby v roku 2022 v úvodzovkách darilo. Hej, že s tými sankciami to je taký beh na dlhú trať, taký maratón a nie šprint. Čiže asi tak.
[00:03:31.770] - Nikola Šulíková Bajánová
Iste, ale čo ešte vieme iné povedať o ruskej ekonomike? Napríklad, majú sa ľudia horšie? Sú chudobnejší? Alebo ktoré odvetvia sú najzasiahnutejšie? Ako to vyzerá s rozpočtom?
[00:03:44.430] - Martin Lindák
V zásade Rusko sa snaží za každú cenu ako keby brániť a sanovať tie škody, ktoré mu spôsobilo zahraničie tým, že ho odrezalo od dosť podstatných ekonomických záležitostí to nazvime, aj iný ako je cestovanie a tak ďalej. Viac menej sa mu to ako keby darí, ale nie úplne, hej, že tá životná úroveň ako netreba si zase naivne myslieť, že životnej úrovni bežného Rusa sa nič nestalo. Určite sa stalo. Je to vidieť na niektorých priemyselných odvetviach, že tie rapídne klesli. Dobrým ukazovateľom je napríklad aj, ja neviem, že spotreba v maloobchode, hej, že koľko ľudia míňajú a aké sú tam tržby. Tam vidíme, že to kleslo o nejakých desať percent. Čiže ono reálne tie problémy sa v Rusku ukazujú. Avšak není to tak, ako by sme si to my želali, že ten dopad miernejší.
[00:04:29.430] - Nikola Šulíková Bajánová
To je inak asi aj veľmi dôležité podotknúť, že keď sa povie pokles HDP o niečo cez dve percentá, tak ak sa pozrieme naozaj podrobnejšie na niektoré ukazovatele, tak tam to môže byť viac, niekde to môže byť menej. Čiže to neznamená, že sa plošne, tak ako v žiadnom inom štáte, neznamená, že sa plošne teraz všetci majú povedzme horšie, len o dve percentá. Dôležitá vec je ale aj, s akými číslami v podstate pracujeme a budeme to asi vidieť pri viacerých ukazovateľoch, že sa rozprávame o takzvaných možno až potemkinovských číslach.
[00:05:01.800] - Martin Lindák
Presne tak. Vidieť to je hlavne na HDP vlastne, lebo HDP je taký dobrý ukazovateľ, ktorý ukazuje, že nejakú produkciu a stav ekonomiky, hej, bežne ho ekonómovia používajú. Samozrejme, na druhej strane aj zdôrazňujú, že môže byť skreslený. Áno, v Rusku to aj vidíme, že je to vyslovene takéto potemkinovské HDP, keďže Rusko, sám aj Putin to tvrdí, že armáde dá všetko, čo potrebuje a bude tam proste ako keby upriamovať svoju pozornosť a dávať tam peniaze a tak ďalej. Čiže samozrejme v tom HDP sú zarátané aj samotné zbrojovky, ktoré vyrábajú zbrane, rakety, tanky a tak ďalej. No ale už logickou úvahou vieme, že výroba tankov není zase nejaká ekonomicky prospešná vec, že dá to prácu pár ľuďom, ale nie je to niečo, čo posúva tú ekonomiku dopredu v nejakom dlhodobom horizonte. Čiže ten tank sa zničí, stojí milión alebo aj neviem koľko a skrátka to HDP je preč ako keby, hej, v úvodzovkách. Čiže nie je to úplne najlepší ukazovateľ a treba to vždy akože hovoriť aj tú druhú stranu mince.
[00:06:02.310] - Nikola Šulíková Bajánová
A ešte keď si povedal, že Rusko nejakým spôsobom reaguje na tie sankcie a na to trestanie Západu, tak mi veľmi úsmevná prišla správa, teda nemiestne asi úsmevná prišla správa o tom, ako vlastne Vladimir Putin vyhlásil, že sa musí ešte ekonomika viac liberalizovať, že musia sa posilniť podnikateľské, ekonomické, neviem aké slobody, čo teda prízvukoval aj oligarcha Deripaska. Až mi tak napadlo, že sa z Ruska stane nejaký podnikateľský daňový raj bez byrokracie, bez neviem akých všetkých možných podnikateľských obmedzení, ale teda to by bolo asi veľmi naivné čakať, že sa tam sankcie pretavia do niečoho takéhoto.
[00:06:44.790] - Martin Lindák
To vôbec. Myslím si, že od pádu Sovietskeho zväzu skrátka Rusko je také, že tie veľké podniky veľmi koncentruje a skrátka vyrástli tam oligarchovia. V princípe všetkých tak drží pod sebou vláda, štát a cucia z nich peniaze. Zase tí oligarchovia z toho si môžu kupovať jachty a využívajú ten štát. Čiže oni sú si tak vzájomne prospešní a vôbec by som nepovedal, že je tam nejaké slobodné podnikanie, hlavne pri týchto veľkých podnikoch.
[00:07:10.080] - Nikola Šulíková Bajánová
Je to príkladná kleptokracia.
[00:07:12.390] - Martin Lindák
Tak.
[00:07:13.200] - Nikola Šulíková Bajánová
No a aby sme uzavreli tento segment o tom, že ako teda na tom ruská ekonomika je, tak čo si vlastne vieme povedať? Že je dnes Rusko bohaté alebo je chudobné, alebo je ekonomicky silné alebo slabé? A v akej pozícii je momentálne dnes na nejakom tom svetovom grafe, alebo teda svetovej mape?
[00:07:34.110] - Martin Lindák
Ja si skôr myslím, že Rusko je stále ako keby rozvojovou krajinou. Samozrejme, sú tam silné ekonomické centrá ako je, neviem, Moskva, Petrohrad alebo oblasti, kde sa ťaží ropa a plyn. Tie boli vždy veľmi ekonomicky silné. Tam, keď sa aj pozrieme na nejaké rozloženie, že kde sa tvorí HDP, tak skrátka je to v oblastiach, kde sa ťaží. Ale skôr je dôležité hovoriť o tom, že je tam veľká príjmová nerovnosť. Skrátka, aj Rusko je veľká krajina, čiže je to aj trošku logické, že sú tam odľahlý Sibír a iné oblasti. Ale na druhej strane skrátka Rusi si touto vojnou, ale už úplne, že začiatkom vojny 2014 vlastne, ako keby prejedajú tú budúcnosť, lebo Západ sa im začal už v 2014 otáčať chrbtom, aj keď nie úplne, a 2022 už sa im ako keby úplne začína obracať chrbtom a nie je to pozitívne pre nejaké ďalšie napredovanie Ruska a ich ďalší život bežný.
[00:08:25.830] - Nikola Šulíková Bajánová
Treba myslieť presne aj na tú budúcnosť a to, aké napríklad investície tam v budúcnosti môžu prúdiť. Lebo ak sa teda naozaj neobrodí Rusko a ruská spoločnosť, ak sa nezbaví, čo by bolo inak asi veľmi ťažké, všetkých oligarchov a mafiánov, a zlodejov na politických pozíciách, tak ich čakajú pravdepodobne len peniaze zo štátov, ktoré samé nemôžeme považovať za demokratické alebo to za liberálnu demokraciu. No a to nie sú tie najpozitívnejšie výhliadky. A samozrejme, to potom má aj nejaké následky na samotnú spoločnosť a tak ďalej, ale to už nachádzam do nejakých iných aspektov a nie ekonomických.
[00:09:12.640] - Nikola Šulíková Bajánová
Prejdime v podstate k tomu, aké sankcie ako fungujú. Z tých, ktoré teda považujeme relevantné pre podcast ekonomický. To najdôležitejšie už si spomenul, sú v podstate energonosiče, je to ropa, zemný plyn, nafta. Ako na tom momentálne vlastne export ropy, zemného plynu a nafty je a aký to má efekt?
[00:09:36.130] - Martin Lindák
V zásade po začiatku vojny sa začalo hneď o tom hovoriť, že Európa je veľmi závislá na ruskom plyne, rope a rovnako aj uhlí v podstate, skrátka na tých podstatných energonosičov, ktoré sú špecifické pre niektoré krajiny, majú ich viac, niektoré menej a tak ďalej. Už hneď na začiatku invázie sa začalo hovoriť o tom, že Európa sa musí od nich odtrhnúť. To sa jej úplne nedarilo, resp. ona na tom pracovala tak dlhodobejšie. Tým, že začala invázia, tak aj ceny týchto energonosičov, nerastných surovín, vystrelili skrátka na vrcholy niekoľkoročné. Čiže Rusom to veľmi prialo. Aj to je jeden z dôvodov, prečo tá ekonomika na tom nie je až tak zle, ako sme si my všetci mysleli, že bude. Skrátka, Rusom to pomáhalo, pretože my sme stále ako Európa odoberali tieto nerastné suroviny, lebo sme ich potrebovali pre bežné fungovanie, priemysel, ekonomiky a tak ďalej.
[00:10:25.450] - Nikola Šulíková Bajánová
Alebo sme ich kupovali za drahšie ceny.
[00:10:27.880] - Martin Lindák
Tak presne. V zásade my sme tie objemy ako keby pomaly znižovali, ale bolo to drahšie, čiže Rusom pritieklo viac peňazí ako v predvojnových časoch. Avšak čo treba uznať zase Európe, že keď už prešiel tento jeden rok vlastne od invázie a pozrime sa na nejaké dáta, tak vidíme, že Európa už sa vlastne skoro úplne odstrihla od ruskej ropy. Hlavný ban, resp. zákaz na dovoz ruskej ropy prišiel v decembri. Neskôr vo februári sa rozšíril aj na ďalšie ropné produkty, to hlavne naftu, pretože ruská ropa je bohatá na naftu a tú sme dovážali ako samotný produkt, ale aj ako surovú ropu. Čiže od februára už vlastne ten dovoz sa úplne zastavil ako keby z Ruska a nahradili sme to z iných krajín, ako je napríklad Nórsko, Spojené štáty americké alebo severná Afrika. Pri plyne to vidíme rovnako, aj keď tam je tá situácia ťažšia, lebo zasa je to taká nepraktickejšia surovina. Môžeme to takto povedať. Väčšinou prúdi potrubiami, ale v posledných rokoch sa presadil aj tzv. LNG čo je skvapalnený plyn. A ten je taký trošku špeciálny, pretože ten musíte skrátka dostať na pobrežie, tam skvapalniť, dať ho do tých špeciálnych tankerov, preniesť, potom zase dať do toho plynného skupenstva a natlakovať do potrubia, dostať už do domácnosti, do podnikov v tom samotnom štáte. Čiže tu to bolo také trošku ťažšie. Napriek tomu aj tu vidíme, že ten objem, ktorý dovážame z Ruska, rapídne klesol a zároveň už klesli aj ceny aj na rope, aj na plyne, aj na uhlí, ktoré ešte spomeniem. Tu Európa vlastne substituovala, resp. nahradila ten ruský plyn hlavne z Alžírska, rovnako zo Spojených štátov alebo Austrálie, alebo ostatných krajín, ktoré skrátka toho LNG majú veľa a môžeme ich stadiaľ dovážať. Čiže tu sa nám to tiež v zásade ako Európe podarilo. Samozrejme, platia ešte niektoré výnimky, čo som nespomenul, že napríklad na ruskú ropu Slovensko stále môže spracúvať ruskú ropu aj Česko, v nejakej miere aj Maďarsko, keďže my máme ropovod Družba a nie je tu iný spôsob, ako ku nám dostať ropu. Skrátka, nie sme pri mori. Podobne je to asi v nejakej miere aj pri plyne, ale rovnako skrátka to LNG to nahradilo do veľkej miery. A potom je tu ešte menej podstatná surovina a to je uhlie. Myslím, že tam sme z Ruska dovážali, okolo 40 či 50 percent importu tvorilo Rusko. Hlavne do Nemecka, Poľska, pretože oni stále dosť výrazne pália uhlie na výrobu elektriny a tam sme nahradili tiež z iných krajín, hlavne z Afriky a rovnako z Austrálie. A teraz vlastne už aj na tých trhových cenách vidíme, že ten stres ako keby z tej invázie na trhoch opadol. Tie ceny klesli, klesli už na predvojnovú úroveň. Jedine pri plyne ešte vidíme, že vlastne pred pandémiou bola tá cena myslím, že dva až štyri krát nižšia ako je teraz, ale v zásade sme na úrovni spred invázie. Čiže teraz sa tá karta ako keby tak obrátila v neprospech Ruska, pretože ono teraz nedokáže zarábať na týchto energetických surovinách a neťaží vlastne z toho, že sú drahé na trhoch a my stále ich musíme odoberať. Čiže Rusko teraz prirodzene sa snaží hľadať iných odberateľov, čo robí vlastne už od začiatku invázie.
[00:13:39.100] - Nikola Šulíková Bajánová
Ja ťa len pred tým, ako prejdeš k tým novým odberateľom doplním, že v podstate čo sa týka surovej ropy a aj nafty, teda ropných produktov, tak dnes sa môžeme v podstate pochváliť tým, že približne 90 percent ruského importu do Európy je odrezaného, čo je slušný výsledok vlastne rok od začiatku vojny alebo teda tej invázie. No a teda ako hovoríš, tak ale Rusko si nejakým spôsobom poradilo. Tak poďme k tomu, že ako.
[00:14:08.800] - Martin Lindák
Rusko sa vlastne otočilo na svojich východných partnerov, priateľov, nazvime to, hlavne na Čínu a Indiu. Do Číny aj do Indie začalo vo väčšej miere vyvážať vlastne plyn a ropu, aj keď na druhej strane akože oni si ako keby ponechali tie objemy vývozu. Myslím, že len mierne ich znižovali oproti tomu, čo vyvážali pred inváziou. Na druhej strane zarábajú na tom menej, pretože aj ruská ropa sa stále obchoduje asi o 20 až 40 dolárov za nižšiu cenu ako európska ropa alebo americká ropa, ktorá sa väčšinou vlastne ukazuje v telke, na burzách a všade inde, že je takým benchmarkom. A Rusko vlastne nedostáva na tom toľko, ako by mohlo, hej, čiže ono sa to už pomaly začína odrážať aj na ruskom rozpočte a tak ďalej.
[00:14:52.780] - Nikola Šulíková Bajánová
Je tam ešte taký zaujímavý vedľajší produkt, z ktorého sa hovorí, že sa aj dokáže tá vojna vlastne utiahnuť ešte dlhé roky, a to je v podstate ten fond, ktorý Vladimir Putin vytváral z tých vysokých zárobkov z predaja ropy a tak ďalej. Tak čo si vieme vlastne povedať o tom, že koľko je tam peňazí? Ako sa míňajú rýchlo, lebo ony sa pomerne rýchlo aj míňajú a vieme vlastne vypočítať, že dokedy ako keby vie z toho teda platiť Putin vojnu?
[00:15:25.610] - Martin Lindák
To, čo spomínaš, že ten fond národného blahobytu, my to prekladáme tak do slovenčiny, tento fond je taký tradičný v krajinách, ktoré majú skrátka veľa nerastných surovín. Myslím, že si ho vytvára aj Nórsko, rovnako aj blízkovýchodné krajiny, že skrátka tam si ukladajú prebytky z predaja týchto produktov, resp. surovín. Rusko malo tento fond národného blahobytu vlastne pred vojnou v nejakej výšky, že necelých 14 biliónov rubľov, čo je niečo do desať percent ruského hrubého domáceho produktu, desať percent ekonomiky skrátka. V súčasnosti je to už necelých 11 miliónov rubľov. A tak nejak sa predpokladá, že keby Rusko malo stále deficity v rozpočte, čo vlastne má a teraz sa mu stále prehlbujú kvôli tomu, že menej inkasuje na predaji ropy a plynu a energetických surovín, tak tento fond by mu de facto vydržal nejaký rok až dva. Záleží aké veľké deficity by to boli. Tam sa ešte zvykne hovoriť on, ten fond, samozrejme, nie sú to že len teraz má 11 biliónov rubľov niekde v banke uložených, ale skrátka sú niekde investované tieto peniaze a sú investované, že v likvidnejších, nelikvidnejších aktívach, to znamená to, že keď je vysoká likvidita, tak viete napríklad za deň to zameniť za peniaze to aktívum. Keď sú nelikvidné, tak väčšinou, ja neviem typické nelikvidné aktívum je, že investícia do nehnuteľnosti, pretože trvá nejaký čas, kým to vieme speňažiť. No a Rusko má približne 40 percent tohto fondu v likvidných aktívach a ten zvyšok je v tých likvidnejších aktívach, ktoré by vedelo hneď speňažiť, keby peniaze potrebovalo. Čiže aj toto je taký faktor, ktorý tam hrá rolu. A teraz sa tak hovorí, že toto je jeden z dvoch faktorov, ktorý by ešte v nejakej miere vedel to Rusko ako keby na nejakú dobu zachrániť. Druhý faktor sú tam tie ruské firmy, ktoré skrátka sú ako keby pod patronátom štátu a štát, keď si povie, že tak my chceme od vás väčšie dane a vy nám budete viac platiť, tak tie ruské firmy to zaplatia, pretože musia.
[00:17:19.360] - Nikola Šulíková Bajánová
Ja ťa opäť doplním, je to necelých 150 miliárd dolárov. To tam bolo na začiatku v podstate roka. A to sa ale rozprávame samozrejme aj o tých likvidných a nelikvidných prostriedkoch. Dobre, tak to si vieme tak povedať asi o tých nerastných surovinách. Čo ďalej? Veľa sa hovorí napríklad o tom, že isté časti priemyslu v podstate doplácajú na tieto sankcie tým, že sa nemôžu do Ruska napríklad vyvážať viaceré komponenty, nemôžu sa vyvážať aj komponenty, ktoré môžu ísť do armády a na posilňovanie armády a bezpečnosti štátu, ale zároveň teda samozrejme aj mnohé čipy alebo neviem aké súčiastky. Veľmi sa to odráža napríklad na automobilovom priemysle. Tak, čo si vieme povedať o tejto časti sankcií?
[00:18:06.880] - Martin Lindák
V zásade ono to sú také tie dve strany, ktoré dopadajú na Rusko. Jednak, že nevedia importovať niektoré produkty, ktoré si nevedia sami vyrobiť a druhá strana je tá, že skrátka aj tie firmy západné, ktoré boli v Rusku a niečo vyrábali, tak stade odišli alebo sa to snažia predať, alebo zredukovali počet zamestnancov, svoju činnosť a tak ďalej. Aj my si myslíme, že tie firmy tam väčšina odišla, ale nie je to úplne tak. Aj z tých štatistík vychádza, že asi 10 percent z tých západných firiem v nejakej miere odišlo, zvyšné tam stále ako keby pôsobia, hej, ale väčšinou sa snažia ako keby predať ten svoj majetok, aktíva, čo je zase logické z tej perspektívy firmy, že keď už odchádzam, tak chcem sa toho zbaviť a aspoň odpísať menšiu stratu, ako by som to proste nechal len tak ležať. A práve tu vidíme napríklad na tom automobilovom priemysle, kde Rusko ako keby nebolo sebestačné. Samozrejme, boli tam západné veľké firmy, ktoré vyrábajú aj u nás, aj v Spojených štátoch a tak ďalej. A tam vidíme, že produkcia klesla o nejakých 60 percent medziročne, čo je strašne veľa a skrátka to sme videli také správy, myslím, že ešte pred pár mesiacmi, že autá nemajú pásy, autá nemajú airbagy, pretože to Rusi nevedia dovážať a tak ďalej.
[00:19:14.150] - Nikola Šulíková Bajánová
Inak toto sa potvrdilo, lebo toto je šialené.
[00:19:17.930] - Martin Lindák
Ja si myslím, že to bolo potvrdené, ja som nevidel nikde, že by to niekto vyvrátil.
[00:19:22.190] - Nikola Šulíková Bajánová
Teda nechcem povedať, že akože sa klamalo len normálne, že sa mi nad tým zastavoval rozum, ale zase na druhej strane.
[00:19:28.610] - Martin Lindák
Keď nič iné nevieš robiť.
[00:19:30.650] - Nikola Šulíková Bajánová
Presne tak, keď sa nevieš inak zariadiť.
[00:19:33.170] - Martin Lindák
A na druhej strane, veľa sa teraz hovorí práve o čipoch, ktoré si spomínala. To si aj my často neuvedomujeme. Tiež k tomu chcem spraviť také zaujímavé video, ale že čip je vlastne taká ako keby novodobá nerastná surovina. Ako keby musíš tam zohľadňovať tú geopolitiku, tú diplomaciu, všetko, lebo skrátka tie čipy sa dizajnujú v Spojených štátoch, nejaké sa vyrábajú v Číne, niektoré sú menej sofistikované, niektoré viac a tak ďalej. No a presne Rusko tie čipy nemá, tie čipy má skrátka, či už sú to bežné spotrebiče, autá alebo práve aj že tanky, rakety, ktoré sú skrátka riadené čipmi, to navádzanie a tak ďalej. Čiže Rusko muselo tie čipy skrátka zniekadiaľ dovážať a myslím, že aj posledný jedenásty balík sankcií sa práve tomuto odvetviu venoval, že aby Západ dokázal odrezať Rusko od importu čipov, lebo zatiaľ to vyhodnotil, že sa to veľmi nedarí a Rusko to pravdepodobne obchádza, že buď cez Turecko, Čínu, Arménsko, Kirgizsko a tieto jeho susedné spriatelené štáty.
[00:20:32.990] - Nikola Šulíková Bajánová
Na čo ale už tiež práve na výročie vojny reagovala opäť aj Rada Európskej únie. Myslím, že to ona prijímala tieto nové sankcie alebo rozšírené sankcie, ktoré sa týkali presne aj obchádzania sankcií a všetkých takýchto rôznych chýb a múch, ktoré stihla za ten rok možno vychytať. Samozrejme, opäť uvidíme, ako sa to bude vyvíjať, ako sa to bude dariť kontrolovať a zamedzovať takýmto veciam. Jedna z takých tých rovín, ktorá mňa osobne na tom celom asi najviac zaujíma, je, ale to už sú naozaj také tie koncepty, ktoré veľmi so stratou životov nevinných ľudí na Ukrajine až tak veľa nemajú, ale keď sa tak rozprávame trebárs o tých čipoch alebo o nejakom tom duševnom vlastníctve, ktoré stadiaľ odišlo, ktoré Rusko nevie zabezpečiť, tak vlastne Rusko sa stane opäť nejakým takým vazalom bohatších štátov, napríklad Číny alebo aj Indie, ktoré sú vo vývoji viacerých vecí oveľa viac popredu. Čiže mňa by naozaj veľmi zaujímalo, že ako sa vlastne, podľa aj teba možno, vyvŕbi celý ten vzťah medzi Čínou a Ruskom, ktorá sama už mala také signály, že sa kamoší s Ruskom, potom zase až také ružové to nebolo, čiže ťažko povedať, že či to len hrajú, alebo to tak naozaj je. A ďalšia vec, že či Čína, alebo že za akú cenu bude Čína ochotná vlastne ako keby investovať do toho Ruska, že či tam nebude skôr posielať len nejaké druhotriedne, čo ja viem, aj keď sa bavíme o tých komponentoch a tak ďalej, že jedna tá rovina je, že my sme ako keby zvyknutí na to, že čínske produkty sú menej kvalitné, čo ale nie je úplne pravda už dnes alebo teda pri určitých produktoch, ale že či podľa teba Čína vyslovene si z Ruska spraví nejaký veľký trh a bude tam posielať lacné a menej kvalitné produkty? Alebo že vyslovene si z toho spraví nejakú svoju kolóniu, alebo som úplne mimo?
[00:22:21.570] - Martin Lindák
V zásade ako ja si myslím, že posledné roky to už neplatí úplne to s čínskymi produktami. Samozrejme, nájdeme stále tie menej kvalitné, ale stále veľké firmy nadnárodné chodia vyrábať do Číny a robia tam produkty, že vedia tam robiť kvalitné produkty.
[00:22:34.760] - Nikola Šulíková Bajánová
Presne toto. A minulý týždeň som sa rozprávala vlastne o elektromobiloch, kde zaznelo, že tie čínske elektromobily sú konkurencieschopné tým európskym.
[00:22:43.220] - Martin Lindák
Presne tak. A v zásade ja si myslím, nie že ja si myslím, no však vychádzajú správy o tom, že čínske veci a produkty zaplavujú ten ruský trh a nahrádzajú tie európske vypadnuté produkty kvôli sankciám. Tu je podľa mňa taká skôr otázka, že čo bude ďalej nasledovať, že či Čína bude dodávať zbrane Rusku, to by bol asi zásadný obrat celkom v smerovaní, ale mne osobne z toho vždy vychádza, že Rusko sa de facto stane vazalom Číny, pretože Čína je skrátka veľká ekonomika, oveľa silnejšia, rozvinutejšia a ako keby môže si dovoliť v úvodzovkách kúpiť Rusko. Samozrejme, podľa mňa úplne si zase nemôže dovoliť ako keby úplne, že koketovať a priateliť sa s Ruskom, pretože stále Čína má veľký obchod s americkými firmami, so Spojenými štátmi a tak ďalej.
[00:23:29.150] - Nikola Šulíková Bajánová
Aj s Európou.
[00:23:30.200] - Martin Lindák
Tak presne, oni sú veľmi podstatní obchodní partneri navzájom, čiže nemyslím si, že zase to príde také, že budeme úplne ako Bielorusko de facto, ale určite tam budú dostávať svoje produkty aj naďalej a uvidí sa, že či aj zbrane vlastne.
[00:23:52.440] - Nikola Šulíková Bajánová
Samozrejme, táto téma v sebe nesie množstvo ďalších podtém, ktoré by sa dali rozobrať, sú tu aj viac alebo menej anekdotické príbehy o tom, ako niektoré európske firmy doslova podporujú alebo vyslovene dodávajú veci ruskej armáde a tak ďalej. A vedeli by sme naozaj o rôznych zaujímavostiach ešte dlho hovoriť. Ale prejdime už k tej najzákladnejšej a zahŕňajúcej otázke, na ktorú veľa ľudí hľadá odpoveď. Fungujú sankcie uvalené na Rusko? A ak áno, tak aká budúcnosť v podstate Rusov a Rusky čaká?
[00:24:27.540] - Martin Lindák
Ja si myslím, že tie sankcie fungujú, len presne ako sa to hovoril na začiatku, že je to skôr maratón ako šprint. Veď v konečnom dôsledku aj analytici na to upozorňujú, že tie sankcie sa vždy musia ako keby revidovať a prijímať nové a prispôsobovať sa aj tomu, čo Rusi vlastne robia, ako sa ich snažia obchádzať. Ono potom je zaujímavé si trošku tak čítať tých, čo prekladajú vlastne Rusov, resp. viac sa vyznajú v tom politickom, ruskom prostredí a ekonomickom a tak ďalej, že vlastne my si tak tu v Európe potom uvedomíme, že okolo Putina je kopec ľudí, ktorí majú európske skúsenosti, ja neviem, že JP Morgan a tak ďalej, ale sú to Rusi, ktorí sú verní tomu režimu, ale využívajú ako keby západné vedomosti a pomáhajú Putinovi obchádzať tie sankcie, a hľadať nových obchodných partnerov, a tak ďalej. Ale to už je zase téma na iné video, podcast a tak ďalej. Ale akože summa summarum, ja si myslím, že tie sankcie fungujú, len stále sa musia ako keby vylepšovať. Veď vidíme to aj napríklad pri tej rope, že sa tam nastavili nejaké cenové stropy a tak ďalej, že skrátka aj Európa, aj Spojené štáty sa snažia updateovať tieto sankcie. Len žiaľ, asi sme sklamaní z toho všetci, že nie je to tak rýchlo, ako sme si to predstavovali vo februári.
[00:25:37.530] - Nikola Šulíková Bajánová
A ja doplním, že ak chcete vedieť viac napríklad o rozpočte, o štátnom dlhu a počuť o viacerých číslach, ktoré sme my nespomenuli v tomto podcaste, tak si určite pozrite aj Martinovo video, ktoré nájdete na rovnomennom YouTube kanáli Ekonómia ľudskou rečou, myslím ale, že ho netreba až tak špeciálne predstavovať.
[00:25:59.760] - Nikola Šulíková Bajánová
Počúvali ste podcast Ekonómia ľudskou rečou. Moje meno je Nikola Šulíková Bajánová a s novou epizódou sme tu opäť budúci týždeň.
[00:26:07.650] - Martin Lindák
Ja som Martin Lindák a podcast Ekonómia ľudskou rečou Vám priniesol portál skpodcasty.sk, v ktorom nájdete všetky slovenské podcasty aj informácie o nich.
[00:26:17.610] - Nikola Šulíková Bajánová
Ďakujeme, že nás počúvate.
