[00:00:08.200] - Nikola Šulíková Bajánová
Aj v tomto roku viacerým tovarom a službám porastú ceny. Dobrou správou ale je, že tempo zdražovania by sa mohlo podľa všetkého, aj podľa Národnej banky Slovenska, spomaliť. V tejto epizóde podcastu Ekonómia ľudskou rečou, ktorý prináša portál Skpodcasty.sk, sa s Martinom Lindákom porozprávame o hospodárení slovenských domácností v krízových časoch a takisto sa podelíme o niekoľko aj osobných tipov ako šetriť, resp. ako nevyhadzovať peniaze zbytočne von oknom. Moje meno je Nikola Šulíková Bajánová.
[00:00:40.980] - Nikola Šulíková Bajánová
Martin, žijeme podľa teba ťažké časy? Videla som napríklad také vyjadrenie Martina Vlachynského z INES-u, že naši starí rodičia dokázali prežiť aj na ovsenej kaši a kapuste, tak keď sa na to pozrieme cez takúto optiku, máme sa teraz horšie?
[00:00:56.100] - Martin Lindák
V zásade Maťo má asi pravdu, že keď sa pozrieme na to historicky, že sto, dvesto rokov dozadu, tak žijeme asi najlepšie časy si myslím z tohto hľadiska. Ale keby sme sa pozreli možno na posledných päť a desať rokov, tak určite sú to ťažšie časy, hlavne kvôli inflácii a rastúcim cenám.
[00:01:11.130] - Nikola Šulíková Bajánová
Tá inflácia minulý rok dosiahla asi 13 percent, tento rok je predpokladaná na nejakých desať percent. Ty sám si nejako upravil svoje spotrebiteľské správanie?
[00:01:22.080] - Martin Lindák
Priznám sa, že asi až tak nie, lebo ja celkovo som taký, že rád rozmýšľam nad peniazmi, ako sa dajú nejak rozumne použiť a nie zbytočne ich míňať. To napríklad mám trošku aj od manželky, že vždy keď niečo kupujeme, čo nie je niečo zásadné a musí to byť nová vec, tak to kupujeme iba z bazošov a z Marketplace-u na Facebooku, čiže vždy sme nad tým takto rozmýšľali a možno viac som obmedzil také tie výdavky, že na jedlo alebo, ja neviem, nejaké predplatné a podobne, že tam som to trošku zredukoval.
[00:01:49.200] - Nikola Šulíková Bajánová
Ešte mi napadlo, že by bolo možno dobré na úvod tohto podcastu povedať, že niektoré rady budú možno vyznievať až banálne, niektoré rady nie sú absolútne uplatniteľné pre mnohé domácností. Naozaj nevieme v tejto chvíli povedať, že kto konkrétne počúva tento podcast, lebo povedzme, že ak je domácnosť, ktorá je povedzme jednorodičovská, má dieťa so znevýhodnením, nedávno na SME-čku vyšiel výborný článok o tom, tak tam nejaká veľká miera ako ušetriť nie je. To by bola potom samozrejme opäť debata zaujímavá o tom, že či potrebujeme daňový bonus na dieťa a podobne v takej výške a či ho potrebujeme plošne. Čiže len to chcem povedať, že naozaj niektoré tie rady sú univerzálne, niektoré rady jednoducho neplatia alebo sa nedajú uplatniť v mnohých prípadoch, ale jednoducho treba to brať s rezervou a vybrať si skrátka to, čo tomu konkrétnemu poslucháčovi, poslucháčke vyhovuje. Keď sa pozrieme na utrácanie slovenských domácností, čo vlastne vieme povedať? Ja začnem tým, že vieme, že najviac peňazí dávame na potraviny, nealkoholické nápoje a bývanie, vrátane energií. Koľko je to asi percent?
[00:03:00.000] - Martin Lindák
V zásade platí, že na tieto položky dokopy dávame približne 50 percent. Keď sa pozrieme na Európu ako celok, tak platí, že stredoeurópske a východoeurópske krajiny dávajú vyšší podiel na tieto základné potreby, resp. ako je bývanie, energie a potraviny ako tie západoeurópske, čo je, samozrejme, logické, pretože západoeurópske sú bohatšie, nemali socializmus a tak ďalej, tie ekonomiky sú viac popredu a môžu si dovoliť míňať aj na nazvime to, že luxusné statky.
[00:03:28.020] - Nikola Šulíková Bajánová
Treba ešte povedať to, že za ten uplynulý rok vyššie sumy alebo teda tie vyššie ceny neodradili domácnosti od utrácania, ale bolo to v podstate na úkor rezerv a úspor. Tým vlastne domácnosti podporili aj rast ekonomiky na Slovensku. Čo ale platí a čo je vlastne ten negatívny vedľajší produkt tohto všetkého je, že v úsporách sme sa ako občania tohto štátu dostali na historické minimum, teraz sa rozprávame o historickom minime od samostatnej modernej Slovenskej republiky, z bánk ľudia vybrali viac peňazí, ako do nich vložili. A ešte v číslach to znamená, že z lockdownových 13 percent, kedy teda tie úspory rástli, sme klesli ku koncu roka k nejakým šiestim percentám. A keďže sa tieto úspory míňajú, tak Národná banka Slovenska už taký ten silný spotrebiteľský apetít domácností nepredpokladá. Konkrétne aj dnes, keď nahrávame tento podcast alebo včera, bola tlačovka NBS, kde vlastne Peter Kažimír hovoril o tom, že ten spotrebiteľský dopyt by mal krátkodobo poklesnúť a rast ekonomiky potiahne čerpanie eurofondov. Čiže čo z toho pre teba vlastne vyplýva, keď počúvaš o tom, že domácnosti v podstate potiahli rast ekonomiky? Že napriek tomu, že sme mali vysokánsku infláciu až 13 percentnú, tak to míňanie sa nijakým spôsobom až tak strašne neobmedzilo.
[00:04:54.750] - Martin Lindák
Ono v zásade si myslím, že toto má také dva aspekty. Ešte by som možno doplnil, že pekne to dopĺňa ďalšia štatistika, to čo hovoríš. Myslím, že Allianz to sleduje pravidelne, že čistá hodnota majetku Slovákov, čo sú vlastne nejaké investície do akcií, podielových fondov a nejaké také sporenie, je jedna z najnižších, myslím, že v rámci Európy. Trošku je to spôsobené aj tým, že nezarátava sa tam nehnuteľný majetok, čiže nehnuteľnosti, pozemky a podobne, a tie sú veľmi obľúbené na Slovensku, Slováci to radi kupujú, či už vlastnú nehnuteľnosť, bývajú vo vlastnom alebo majú druhú nehnuteľnosť, pozemok, prípadne niečo iné. Čiže toto tam nie je zarátané, ale aj tak v zásade platí to, čo si vravela, že Slováci si museli ako keby načrieť do rezerv a nemajú veľké rezervy v bankách, čo vychádza skrátka z údajov. A druhý taký aspekt je tu ten, že my sme vlastne trošku možno ani neboli nútení šetriť, lebo hlavne minulý rok sa hovorilo o energetickej kríze o tom, že rástli ceny energií, či už plynu alebo ropných produktov alebo elektriny a tak ďalej, no a tam sa stala taká vec, že vlastne my sme mali vládu najštedrejšiu v Európe, ktorá ceny vlastne energií veľmi zregulovala najviac v Európe a tým pádom Slováci ani nemuseli nejak viac rozmýšľať nad tým, že či budú šetriť alebo budú mať nižšiu spotrebu, čo sa týka energie, že kúriť na menej stupňov v byte, v dome a tak ďalej. Čiže my sme fakticky trošku v tomto ani neboli donútení, čiže ja sa priznám, že teraz si neviem tak trošku vybrať, že platí, že máme nízke rezervy a musíme do nich načrieť. Na druhej strane, my sme ani nejak extra v niektorých aspektoch tej ekonomiky ani neboli donútení, že výraznejšie šetriť a viac rozmýšľať nad tými peniazmi, ako ich spotrebúvame.
[00:06:34.590] - Nikola Šulíková Bajánová
No ale napríklad potraviny išli o 30 percent hore, takisto išli hore aj služby a voľnočasové aktivity a podobne. Čiže predsa len, aj keď niektoré domácnosti zanevreli na trebárs takéto výdavky ako kultúra a podobne, tak v iných ohľadoch si zase až tak pomôcť nemohli. Keď hovoríš napríklad inak o tom Allianzi, tak to mi napadlo, že áno, je pravda, že nemôžeme sa úplne rozprávať len o tom, čo majú ľudia v bankách na bežných alebo, čo ja viem, sporiacich účtoch. Samozrejme, keď sa rozprávame o peniazoch, je dôležité hovoriť aj o investičných produktoch a fondoch, a tak ďalej, ale teda tam vieme, že tiež nie sme úplne na tom dobre a zároveň tie peniaze sa akoby nedajú ani použiť v tom čase, kedy všetko zdražuje, čiže reálne tie úspory sú to disponibilné čo mám. Hej, to čo mám na účte, to, čo mi tam chodí z práce, tak to je v podstate to, o čom sa my teraz ideme aj rozprávať, lebo prirodzene platí samozrejme tá poučka, že aj v ťažkých časoch jednoducho treba investovať, pretože vtedy tie normálne bežné peniaze strácajú na svojej hodnote najviac pri takýchto infláciách. No ale teda, ak aj opomenieme to, čo si povedal, že sa nemuseli Slováci, Slovenky až takto obmedzovať, tak napriek tomu, ako tá téma tu je, je tu téma aj do budúcnosti, keďže tá inflácia, ako som povedala, stále bude vysoká a klesať bude až v najbližších rokoch, čo inak neviem, či to je úplne patričné, ale tak teda zdôrazním, že to neznamená, že veci budú lacnejšie, len budú zdražieť pomalším tempom. Tak sa poďme teda porozprávať o nejakých takých tých možno základných poučkách, tipoch a trikoch ako ušetriť. Najskôr, ako si správne rozložiť financie v domácnosti. Existuje na to nejaký univerzálny vzorec alebo sa to, samozrejme, líši od typu domácnosti?
[00:08:25.800] - Martin Lindák
Samozrejme, líši sa to od typu domácnosti. Napríklad, inak bude míňať asi rodina, inak len manželský pár, ktorý ešte nemá deti alebo nechce mať deti, to už je jedno.
[00:08:35.160] - Nikola Šulíková Bajánová
Ešteže si to povedal.
[00:08:38.970] - Martin Lindák
Tak je to každého voľba, čiže prirodzene sú rôzne skupiny ľudí a samozrejme záleží od príjmu no. Pravdou je, čo si spomínala, že pri spotrebe potravín nejak my nevieme to ovplyvniť. Skrátka, inflácia sa prejavila aj hlavne na potravinách, keďže rástli ceny energií a to sa prenieslo ďalej. Vieme obmedziť, samozrejme, nejaké návštevy reštaurácií, nekupovanie si menučiek a podobne. To určite, ale v zásade taká poučka platí, že domácnosť sa má nie že v úvodzovkách, ale má sa dobre, keď si dokáže odkladať 10 až 20 percent svojho príjmu na nejaké investovanie, sporenie na horšie časy. Potom je tam ešte druhá taká investičná poučka, že tiež domácnosť je na tom dobre, keď si dokáže pokryť šesť mesačný výpadok svojho príjmu. V prípade, že jeden z členov alebo obidvaja členovia stratia skrátka svoj príjem, tak je dobré, keď si to vie pokryť a vie spotrebu pokryť na aspoň šesť mesiacov. Tam sa potom samozrejme predpokladá, že našli by si niekde inde prácu a tak ďalej a tento výpadok bude vykrytý. Samozrejme, túto rezervu je dobré mať aj kvôli tomu, že keď sa niečo v domácnosti pokazí, sú tam nejaké väčšie položky, ja neviem, pokazí sa práčka, pokazí sa chladnička a tak ďalej. Nie sú to lacné veci, ktoré musíte zo dňa na deň nahradiť, pretože bez nich neviete fungovať. Čiže takáto je nejaká všeobecná poučka vlastne, ako sa správať ku peniazom a ako fungovať s peniazmi.
[00:10:09.430] - Nikola Šulíková Bajánová
Spomenul si menučka, tak sa poďme pristaviť konkrétne pri tých položkách ako jedlo a pitie. Vo všeobecnosti mám pocit, že sa obedové menučká stali takým trošku obetným baránkom tejto témy. Hovorí sa, že nechoďte na obedové menu, varte si doma, ako keby to bolo, že to najjednoduchšie, lebo ak by platilo, že tie obedové menučká sú len taká nejaká otravná, neviem aká bodka za všetkým, tak by asi neexistovali, ale na jednej strane sa akože zdá, že tento argument je pomerne validný a teda tento návrh je správny, ale na druhej strane, mne tam chýba ako keby taký ten prepočet toho času, ktorý investujem do varenia. Keďže žijeme v pomerne tradičnej spoločnosti, je dosť možné, že tieto rady pochádzajú hlavne od mužských analytikov a odborníkov. Ale tak samozrejme, akože dáva to do istej miery zmysel, ale máš pocit, že sa to naozaj až tak strašne oplatí? Napríklad ty si teraz v Rožňave, ja som bola tento týždeň na menučku v Handlovej, čo inak ma prekvapilo, že jedno to jedlo aj s nápojom, polievka, hlavné jedlo a nápoj, vyšli na nejakých deväť eur, možno cez deväť eur a jej s tringeltom. Tak neviem, akože ako je to v Rožňave a teda dáva táto rada zmysel?
[00:11:26.860] - Martin Lindák
V zásade máš presne v tomto pravdu, že keď človek chce byť veľmi dôsledne ekonomický, tak vždy musí tam rátať to, že koľko ho stojí aj ten čas si niečo navariť. Napríklad z osobnej skúsenosti pri mne je to tak, že ja som si niekedy varil, teraz už veľmi nestíham, to je pravda, ale v zásade platí to, že človek potom spadne do toho, že každé dva týždne si bude variť to isté, hej, tie menučka sú aj pestrejšie, pretože si vyberie z nejakej väčšej palety, čo si môže dať, vždy je to iné jedlo, vždy je to inak urobené a tak ďalej. A samozrejme, strávi nad tým čas. Akože plus mínus by stále malo vychádzať, že je finančne menej nákladné si to jedlo navariť, resp. spraviť, ja neviem, jedlo na dva, tri dni a podobne, ako si to zaplatiť v reštaurácii. Ale samozrejme záleží na človeku no. Niekto je taký, že chodí na tie menúčka pravidelne, niekto nie. Ale myslím si, že všeobecne platí, že skôr ako keby keď už menučka áno, tak sa vyhýbať nejakým, ja neviem, že ísť na večeru do mesta. Tie jedlá sú, samozrejme, vždy drahšie, pretože menučka sú asi najlacnejšie, si myslím, čo sa týka čo ponúkajú reštaurácie cez deň a tie večerné večere a tak, samozrejme, to už je drahšie a skôr tým sa ako keby vyhýbať.
[00:12:36.490] - Nikola Šulíková Bajánová
Tam ešte inak mi napadlo, že keď som si čítala trebárs rady tohto typu, hovorím si panebože, že čo už tí ľudia v reštauráciách majú robiť, ale potom mi vlastne došlo, že okrem toho, že je znížená sadzba dane z pridanej hodnoty pre tento segment, tak oni aj hovoria, že na tých menučkách zase až tak nezarábajú, že v podstate reštaurácie zarábajú na iných ponukách a produktoch. Mne napadla jedna vec pri tomto, že využijem pódium a odprezentujem nápad, ktorý som mala už vo viacerých zamestnaniach. Konkrétne ja som ten typ, opäť nie je to uplatniteľné asi pre každého, ale ja som ten typ takého toho rozmaznaného skoro až gurmána a ja neznášam jesť také bežné jedlo. Sú jedlá, ktoré by som vedela jesť viac dní po sebe, ale ja neznášam jesť bežné jedlo viac dní po sebe. No a na základe tohto mi napadlo, že dohodnúť sa v kolektíve, ktorý je tomu otvorený, že neoplatí sa variť pre dvoch, porcie pre dvoch ľudí, hej, dohodnúť sa v kolektíve s kolegami, kolegyňami, že okej, na pondelok navaríš ty, pretože bude variť pre, ja neviem, štyroch ľudí alebo piatich ľudí, alebo už troch ľudí je lepšie. Na utorok navaríš ty a tak ďalej, že vlastne koľko ľudí sa do toho dá, tak toľko ľudí budú si navzájom variť. Neviem, akože nepodarilo sa mi to úplne zrealizovať, lebo som asi nenašla dostatok.
[00:13:58.690] - Martin Lindák
Bola si už na bytovej schôdzi, nie? Myslíš, že by to fungovalo?
[00:14:03.160] - Nikola Šulíková Bajánová
Pozri toto porovnávaš akože priamu demokraciu s kolegialitou a s nejakým šetrením a tak ďalej, kde sa, samozrejme, už ty v prvom rade obrátiš na like-minded people, hej, že akože idem za tými, ktorí mi prídu, že sú dobrými kandidátmi, kandidátkami k takémuto niečomu. Každopádne, možno sa to teraz niekomu zapáčilo a vyskúša to, podľa mňa to je výborný nápad pre tých, ktorí sú naozaj že rozmaznaní a nemajú chuť si doma navariť jeden segedín a tlačiť ho štyri dni, hej.
[00:14:34.630] - Martin Lindák
Práve včera som ho mal.
[00:14:36.610] - Nikola Šulíková Bajánová
Aj ja, aj ja som mala včera segedín, ale bez knedle, keďže nemôžem múku. Takže tak. Ďalší tip, toto inak je presne ten typ podcastu, kde vyťahujeme nejaké osobné anekdoty. Ďalší tip pri optimalizácií výdavkov na potraviny je, samozrejme, nevyhadzovať ich. Na Slovensku je to asi 83 kíl na hlavu potravinového odpadu. Samozrejme, asi tam sa nerátajú len potraviny, ktoré sme mohli zjesť a iba sme ich vyhodili. Rátajú sa tam, predpokladám, aj také že šupky z niečoho a tak ďalej, aj keď pri šupkách tiež treba povedať, že sa dajú využiť na vývar, ale to je jedno. A z tých 83 kíl ročne myslím, že skoro 80 percent tvoria domácnosti a ten zvyšok je vlastne, myslím, že potravinársky priemysel, alebo teda nejaký ten iný segment. Každopádne, toto plytvanie je vec, na ktorú dlhodobo upozorňujú aj viaceré organizácie. Môj tip je, bol to aj môj veľký problém, je samozrejme, racionálnejšie nakupovať, definitívne pri všetkých radách, ktoré tu odznejú, platí, že treba plánovať, ale tým som nepovedala zatiaľ nič prevratné. Mne sa osvedčilo investovať, nebudem tu hovoriť značku, ale mne sa osvedčilo investovať do takých špeciálnych vákuovacích nádob. Je to väčšia investícia, ale prisahám Bohu, že ti tá potravina niektorá vydrží miesto piatich dní, kedy ešte aj stratí na kvalite v tom spodnom chladničkovom šuflíku, aj tri týždne. Keď sa rozprávame napríklad o zelenine a nejakých ovociach.
[00:16:13.620] - Martin Lindák
Tak to mi pošli.
[00:16:14.910] - Nikola Šulíková Bajánová
Pošlem ti tip. Hovorím, je to trošku nákladnejšie, ale je to výborné, pretože dá sa to robiť do nádob, dá sa to robiť do sáčkov a paráda.
[00:16:32.990] - Nikola Šulíková Bajánová
Ešte sa možno pristavme pri nejakých číslach. V jednom takom článku o šetrení v TRENDE som si prečítala, že podľa prieskumu, ktorý vypracovala alebo si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, tak ľudia momentálne nakupujú potraviny alebo teda momentálne nakupujú potraviny hlavne v zľavách. A potom, že domácnosti takmer 50 percent, 45 percent domácností dá na potraviny mesačne 200 až 400 eur, ale viac ako pätine domácností stačí aj 100 až 200 eur mesačne. No a takmer 20 percent domácností minie viac ako 400 eur mesačne. Hej, akože nebolo tam úplné rozlíšenie, že či ide o dvojčlennú, trojčlennú, štvorčlennú, ten prieskum som si nenaštudovala, ale teda platí, že veľa domácností míňa príliš veľa peňazí na jedlo a nemuseli by. Neviem, čo z toho v podstate vyplýva, ale asi jedine to, že ak aj vy máte vysoké výdavky na potraviny, asi nepovieme nič nové, ale jednoducho je dobré si na toto sadnúť a urobiť si revíziu a opäť plánovať a investovať do nejakých možno aj nových potravinárskych technológií a zároveň aj sa naučiť trochu o tých potravinách niečo, ako ich skladovať, tu niekedy mi až o rozum stojí, keď vidím, ako dá človek zemiak do chladničky, hej, alebo podobne.
[00:17:53.390] - Martin Lindák
To je pravda. Ako si spomínala, v zásade toto je také asi všeobecné investičné odporúčanie, resp. sporiace odporúčanie, že sadnúť si nad tú svoju spotrebu, resp. nad nejaký výpis z účtu, aj keď často sa hovorí tak všeobecne, že lepšie je platiť fyzicky peniazmi, lebo je tam nejaké hlbšie spojenie a prepojenie s tými fyzickými peniazmi a viac to bolí, ako keď platíme kartou, ale naopak podľa mňa, ja si myslím, že je lepšie platiť trochu kartou, lebo budeme vidieť skrátka tie výdavky, hej, že internetbanking nám to pekne rozbije, väčšinou tam priradí k tým výdavkom, že kde to bolo zaplatené, čiže budeme si pamätať, že toto sme dali v Kauflandoch, toto v Lidloch, toto sme niekde inde dali na oblečenie a podobne. Skrátka sadnúť si nad to a pozerať sa na to úplne, že racionálne, ekonomicky, že kde môžem míňať menej, kde viac. Väčšinou menej. A celkovo nad tým rozmýšľať. Napríklad za seba, keby som povedal, podľa mňa je veľmi podobnou témou, aj ty si hovorila, teraz jedlo, že nakupovanie nejakého oblečenia a týchto takých textilov, spotrebnejších vecí to nazvime. Ja mám napríklad plnú skriňu tričiek, ktoré proste fakt, že nenosím alebo nohavíc, ja som dosť taký, že mne stačí pár vecí a viac nepotrebujem. Viac vecí mám na šport a na bicykel ako na bežné nosenie. Čiže toto je myslím tiež veľmi dobré nad tým rozmýšľať a tu sa rovnako dajú využiť aj rôzne second-handy, Bazoše a skrátka vedieť to efektívne nakúpiť a nie za drahé peniaze.
[00:19:18.980] - Nikola Šulíková Bajánová
Tuto sa pod to úplne podpisujem. Ja už som to na nejakej platforme hovorila, teraz si nepamätám kedy a kde, možno aj tu, že ako sa začala vlastne pandémia, tak veď vtedy sme sa viacerí naozaj že preľakli a dávali sme si pozor na to, kam tie peniaze dávame. Boli sme doma, hej, nebolo veľa roboty, tak som si vytiahla v podstate spending report za posledný rok tuším alebo tak nejak, že dokonca, že fakt, že celý rok dozadu, a krásne som si, však moja aplikácia mi robí to rozdelenie, ale ja som to tak chcela mať podrobnejší prehľad, tak som si pekne rozdeľovala, koľko som dala na potraviny, koľko som dala... Bola to celkom zaujímavá aktivita, aj veľa som sa o sebe dozvedela, koľko som dala na kávu a tak ďalej. To často spomínam, že tá káva ma prekvapila, pretože som si myslela, že koľko veľa peňazí dávam na kávu. To v tom čase teda mi vyšlo, že až tak veľa to nie je, čo už dnes neplatí, lebo teda dneska už aj tá káva išla hore a samozrejme, by to číslo narástlo. Resp. pre mňa nie, lebo už si ju až tak často nekupujem. Každopádne, to chcem povedať, že bola to po prvé zábavná aktivita a po druhé, veľmi mi pomohla si upratať presne v tom, že keď som videla napríklad presne to číslo za potraviny a to my sme, že dvojčlenná domácnosť, tak ma skoro prekotilo, hej, že nakupujeme kombinácia asi najdrahšia potravinová sieť a asi najlacnejšia potravinová sieť. Myslím, že si veľa ľudí vie domyslieť, že kde nakupujeme, keďže žijeme v Bratislave a bolo to vysokánske číslo mesačne, s tým, že vlastne tá moja napríklad aplikácia, priznám sa, že neviem, ako vyzerajú ostatné, čo je aj na moju hanbu, keďže moderujem tento podcast a mala by som poznať, ako vyzerajú ostatné aplikácie bánk, tak moja mi vlastne ponúka možnosť nastaviť si limit na presne oblečenie, kultúra, potraviny a poistenie, a neviem čo všetko a ukazuje mi, že či som limit prekročila alebo nie. Takže to je tiež veľmi dobrá pomôcka a ja teda dúfam, že stále viac a viac klientov a ľudí má takéto produkty k dispozícii. Akože predpokladám, že hlavne teda tí gramotnejší finančne a aj digitálne. K týmto potravinám, myslím, že asi sme povedali všetko také, čo vieme my dvaja povedať a čo aj vlastne hovoria viaceré iné články. Mne napadá aj taká možno mentálna zastávka pri tejto téme. Áno, potraviny zdraželi. Veľakrát sa to odráža na tom, že ľudia sú nútení kupovať si menej kvalitné potraviny, lacnejšie, čo nie je úplne ideálne, ale treba myslieť na to, že polotovary vám nedajú tú potravinovú hodnotu. Nechcem teraz znieť úplne ako Captain Obvious, hej, ale akože rozumiem, že sú ľudia, ktorí si nevedia pomôcť a poradiť, ale na druhej strane sú ľudia, ktorí by podľa mňa, to je taká moja ekonomická filozofia, mali pochopiť, že možno, čo dnes vidíme, je aj tak trochu zreálňovanie cien, že mnohé veci sme kupovali príliš draho za vysokú cenu, čo ja viem, na životnom prostredí, na nezaplatenej práci ľudí a tak ďalej. Čiže ako chápem pri mnohých ľuďoch, ak im je veľmi nepríjemné až život ohrozujúce platiť veľa za základné potraviny, ktoré teda mimochodom sú dnes už aj zastropované, a teda nie len základné, tak chápem, že pre niektorých to je problém, ale nedokážem úplne pochopiť, ako niektorí lepšie zarábajúci ľudia vyplakávajú nad zvyšujúcimi sa cenami potravín, pretože majú ten luxus si to kúpiť a majú ten luxus akoby trochu potiahnuť tú ekonomiku. Asi možno kontroverzný názor, ale osobne si myslím, že nie je naozaj dlhodobo udržateľné platiť za mäso menej ako za paradajku, hej, alebo neviem aký iný druh ovocia, zeleniny a tak ďalej.
[00:23:06.790] - Martin Lindák
V zásade to už je taká komplikovanejšia a trošku aj filozofická téma zase, neklamme si, ale čo si dobre poznamenala, že zreálňovanie cien. Napríklad videli sme to, myslím, že pred dvoma dňami alebo troma, resp. tento týždeň vyšla nejaká analýza NBS, že potom, čo sa znížila v gastre a v hotelierstve, myslím, že DPH z 20 na 10 percent, tak vlastne si všimli, že ľudia na tom neušetrili a ceny nešli dole, ale prejavilo sa to ako keby, že nechali si to tí podnikatelia vo svojich maržiach. A ono má to také dva pohľady, že ten pohľad na prvú je, že skrátka tí podnikatelia si to nechali, hnusáci, nedali nám to ako spotrebiteľom. Na druhej strane je pravda, že v tých ekonomických štatistikách je vidieť, že gastro a cestovný ruch skrátka má strašne nízke tie marže a ako keby je tam aj vidieť tú veľkú fluktuáciu firiem, ktoré vznikajú, zanikajú, pretože sa nevedia udržať na trhu, čiže podľa mňa neni na to jasná odpoveď, že či podnikatelia si to naschvál nechali alebo skrátka museli si to nechať, lebo by neprežili. To je ťažká otázka.
[00:24:17.210] - Nikola Šulíková Bajánová
Ďalšia položka, ako sme si už povedali, ktorá navyšuje alebo by mohla navyšovať rozpočty a takisto aj znepokojuje ľudí, hovoria to aj vo viacerých prieskumoch, sú energie. Toto sa priznám, že je taká téma, ktorá je naozaj pravidelne omieľaná a aj my ju často omieľame. Ja si pamätám ešte od škôlky dobre, že nie, že nás učili nejaké tipy, ako vlastne šetriť na energiách. My sme na tom vlastne ako s tou disciplínou spotrebiteľskou? Vieme o tom niečo povedať? Že sú Slováci alebo teda ľudia na Slovensku naučení, že keď varia, majú mať pokrievku a že majú vetrať intenzívne a podobne? Vieme nejaké dáta?
[00:25:01.010] - Martin Lindák
Ja si myslím, že skôr nie. Aj vtedy, keď sa to hovorilo vlastne, že ako sa nastaví tá regulácia cien, tak sa hovorilo, že Slováci v tom veľmi poctiví nie sú a tým ako sa to zregulovalo, že tie ceny myslím, že nárastli len okolo 10 až 15 percent, tak nakoniec sa to aj ukázalo, že vlastne ani nie sú nútení nejak extra šetriť. Ale tu asi platia podľa mňa také tie klasické rady, že kupovať si lepšie spotrebiče, resp. vyššie energetické triedy, kde sa nám to na dlhodobej spotrebe vlastne vráti, čo to ušetrí na elektrine napríklad. Alebo potom, keď sa hovorilo o cene plynu a cene tepla, tak sa často hovorilo o tom, že mali by sme mať nad radiátormi nejaké také pokrytie, aby nám to nešlo k oknám, ale viac do izby, že aj tam je nejaké šetrenie. To, čo si spomínala, že nárazové vetranie vlastne izieb a nie postupne, lebo tiež ušetríme a potom je tu už taká klasika, že kúriť na menej a neprekurovať zbytočne. To podľa mňa vidíme najmä v práci alebo v takých budovách, ktoré nie sú vyslovene naše, tak tam sa viac ako keby tým teplom míňa ako u nás doma.
[00:26:02.510] - Nikola Šulíková Bajánová
Och, večná tá vojna zamestnancov zamestnankýň. Jeden chce pustiť klímu, druhý chce otvoriť okno, tretí, jemu je zima a štvrtému je aj zima aj teplo a podobne. Tu opäť poviem iba to, čo už sme aj my raz spomínali. Napríklad, takto, viaceré weby, naozaj, že akože skoro každá spotrebiteľská sekcia hociktorého média alebo aj vyslovene špecializované spotrebiteľské weby, vrátane Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a neviem akých ďalších inštitúcií, ponúkajú tipy a triky ako ušetriť na energiách alebo resp. ako sa bežne správať k míňaniu energií, napríklad elektriny alebo aj plynu, a zároveň sa dajú nájsť aj rôzne články, ktoré vám prepočítajú, dokonca, že koľko vás stojí pozeranie televízie dve až tri hodiny denne. Myslím, že svet IT alebo ktorý web to bol prepočítal, že ak pozerám televíziu dve až tri hodiny denne, tak by to malo byť do 20 eur ročne, čo je, že som si osobne myslela, že to bude aj viac, vyššia položka, ale to asi len ukazuje, že naozaj neviem prepočítavať ceny elektriny, ale to nie je až taký problém, keďže si to chvalabohu viem prečítať na internete.
[00:27:15.440] - Martin Lindák
Tu treba asi aj doplniť to, že dnes si vieme aj tú spotrebu veľmi dobre merať, aj keď stále, že keď si chceme merať nejakú spotrebu tepla a toho, koľko kúrime, tak tie termostaty inteligentné sú relatívne drahšie, ale možno sa to oplatí za cenu toho, že zistím koľko míňam, ako kúrim a tak ďalej. Ale potom napríklad, v prípade elektriny sú rôzne smart zásuvky, ktoré mi už neprídu až také drahé a vieme si skrátka odmerať tú spotrebu a potom už len si to vynásobiť, aká je cena za kilowatthodinu a podobne, a zistíme vlastne koľko na to míňame ročne, ako sa dá ušetriť a vieme sa tam hrať a testovať. Ja mám napríklad v práci takých kolegov, ktorí toto normálne využívajú, oni mi z brucha hneď dajú číslo, že čo má akú spotrebu, lebo oni sa s tým bavia skrátka, že ako optimalizovať aj v dome spotrebu elektriny. Čiže dá sa aj toto využiť a človek keď má čas, tak si to vie pekne vypočítať.
[00:28:03.170] - Nikola Šulíková Bajánová
Hej, je to také trošku hra pre dospelých, že niečo ako misia, ktorú treba zvládnuť. Neviem, ja osobne v tomto naozaj nemám až také rady a tipy, a triky, ktoré by nevyzerali absolútne banálne. Pozdravujem môjho muža, ktorý sa tvári, že mu je zima a má krátke tepláky, hej, a žiada po mne, čo ja som zase skôr zimomravá, aby sme zvýšili teplotu na radiátore, tak vtedy ma ide úplne poraziť. Čiže neviem, že či ty máš ešte nejaký ďalší tip alebo sa môžeme presunúť ďalej.
[00:28:34.730] - Martin Lindák
Podľa mňa sa môžeme presunúť ďalej na také tie finančné tipy, investičné, to je tiež poľavil zaujímavá oblasť.
[00:28:41.300] - Nikola Šulíková Bajánová
Je to zaujímavá oblasť aj pre mňa osobne, pretože určite nie som jediná, ktorá má trebárs jednu životnú poistku a nejakú inú životnú poistku, alebo čo, ktorú má ešte možno z detstva, dnes už absolútne nereflektujúcu nejaké moderné výzvy a moderné situácie, a neviem sa len dokopať k tomu, aby som napríklad tú jednu zrušila, že platím si napríklad, inak neviem, že je to vôbec legálne? Platiť si dve životné poistky naraz? Ako nemôžeš byť zdravotne poistený v dvoch štátoch, tak...
[00:29:15.050] - Martin Lindák
Ale tak to budeš mať asi skôr takú nejakú kapitálovú alebo investičnú, nie? Niečo také na ten štýl no.
[00:29:20.390] - Nikola Šulíková Bajánová
Áno, áno, také niečo. Čiže ako pandémia, no dobre, lockdowny už nemáme, bola to výborná príležitosť urobiť si poriadok vo všetkých zmluvách, poisteniach a neviem v čom všetkom. Ako napríklad vedieť, že v rámci, čo ja viem, poistenia nehnuteľnosti alebo v rámci hypotéky, alebo v rámci neviem akého už iného produktu finančného, mám zároveň aj celoročné cestovateľské krytie a potom niekam idem a zabudnem na to a zaplatím si poistku aj na toto konkrétne jedno vycestovanie. Tak poď.
[00:29:51.210] - Martin Lindák
V zásade pri týchto poistkách. Ono by to podľa mňa bolo, že aj na jeden podcast, lebo tam je toľko tých odbočiek a ifov, a ak toto a tamto v tej zmluve je a takto. Ale keby sme to tak veľmi zhrnuli, tak napríklad ja osobne, ja si platím, že povinné zmluvné poistenie a nejaké poistenie nehnuteľnosti. Priznám sa, že investičné životné poistenia do nejakej kapitálovej ja nemám, ale tu platí, že fakt, že každému, kto to niekedy v minulosti zakladal, tak sa oplatí tam spraviť nejakú revíziu a pozrieť sa na to hlbšie, lebo v minulosti platilo, že často boli tieto produkty najmenej výhodné a aj z nejakého dlhodobého hľadiska platilo, že čo sme tam vložili sa nám proste nevráti, hej, a zarobili na tom tí finanční agenti. To už štát napravil dneska, zreguloval to vo väčšej miere, čiže už to nie je tak výhodné pre toho finančného agenta nám to predávať a je to výhodnejšie pre spotrebiteľa. A čo sa napríklad týka, že poistenie nehnuteľnosti, najmä to vidíme v posledných troch rokoch, že tie nehnuteľnosti rástli veľmi výrazne a veľa ľudí na to zabúda, a ja som si aj takú štatistiku vycucol od Generali, hovorí o tom, že približne štvrtina poistiek je staršia ako 15 rokov. A tu platí, že určite tie staršie poistky na nehnuteľnosti budú podoistené, resp. vždy v tej poistke je napísaná suma, na akú je poistený ten byt. Avšak keď nám sa niečo stane s bytom, niečo z predmetov toho poistenia v tej zmluve, hej, môže to byť krádež majetku alebo, ja neviem, vyhorenie bytu a tak ďalej, sú rôzne tie situácie, ktoré sa poisťujú, no a skrátka záleží, aká tam je podmienka v tej zmluve, že čo sa stane a potom nastane to poistné plnenie potenciálne. No ale problém je tu ten, že ľudia, keď si to niekedy dávnejšie uzatvárali, tak tá suma bude nižšia ako je aktuálna trhová cena toho bytu. Čiže sa môže stať, že ja neviem, ten byt ostane úplne zničený a vám vyplatia 40-tisíc, ale reálna hodnota bytu je v súčasnosti 90-tisíc, že tu môžu ostať veľmi sklamaní. A preto som hovoril, že ešte by to bolo na celý podcast, pretože tu sa ešte také tie rôzne podmienky, ktoré musíte spĺňať, keď sa niečo stane, hej, že máte poistenie proti krádeži majetku, ale napríklad poisťovňa vám to neuzná, pretože vy ste nemali dobre zabezpečený a zamknutý byt a oni sa snažia vždy nájsť nejakú, nieže aby oni nemuseli platiť, ale skrátka je to aj také dbanie na bezpečnosť, hej, že ten byt máte poistený vtedy, keď všetko tam máte skontrolované a všetko funguje ako má a napriek tomu sa stala nejaká poistná udalosť. Čiže tu platí, že určite všetci nech sa pozrú na poistenie nehnuteľnosti, ktoré asi väčšina z poslucháčov bude mať skrátka podpoistené. No a potom je tam aj taký môj osobný tip, keďže som tiež vlastníkom auta, tak platím povinné zmluvné poistenie. A tam sa mi stalo, že máme ho tri či štyri roky a každý rok sa vám vlastne tá zmluva obnovuje. Väčšinou poisťovňa to navýši. Keď máte škodovú udalosť, tak to spraví preto a aj keď nemáte, aj tak to bude navyšovať, pretože poisťovne sú skrátka na týchto typoch poistiek stratové, keďže tam aj platia nejaký odvod štátu a tak ďalej, čiže tá poisťovňa má motiváciu to zvyšovať, ale je tu taká jedna finta, ktorá sa podarila aj mne, že ideálne je zrušiť tú poistku vtedy, keď vám uplynie zmluva a založiť si novú, a vtedy je tam ten výpočet iný a dokážete pár desiatok eur ušetriť ročne na tom. Čiže podarilo sa to aj mne, ja som si to dokonca zriadil zase v rovnakej poisťovni a im to nevadilo, čo som nechápal, ale skrátka je to taká finta, ktorá sa dá aj takto spraviť.
[00:33:08.440] - Nikola Šulíková Bajánová
Čo je inak, ale akože by mi to prišlo logické, lebo však veď to auto, to sa rozprávame o tom istom aute, hej, o poistke na to isté auto, ktoré stráca na hodnote a dokonca veľmi rýchlo.
[00:33:18.520] - Martin Lindák
Hej, akurát viem, že my sme tam mali nejaký taký ťukanec, ktorý bol pomerne drahý a myslím, že aj tie tri roky, čo platíme to povinné zmluvné poistenie nenaplnilo tú sumu, ktorú sme vlastne musel my nahradiť z tej poistky, čiže tak.
[00:33:31.630] - Nikola Šulíková Bajánová
Opäť je to v podstate rada, ktorá by mala byť uplatniteľná hocikedy, či máme nejakú krízu alebo nemáme. Ale teraz je naozaj výborná príležitosť pozrieť sa presne na všetky takéto zmluvy, na poistenia, na účty, aké vedieme v bankách, a jednoducho aj dnes sa tie jednotlivé inštitúcie a dokonca možno ešte viac bijú o tých, no nebijú, bijú sa vždycky o zákazníkov, ale ako dnes sa snažia prilákať, keďže sú ťažké časy a ľudia naozaj vyhľadávajú tie najvýhodnejšie ponuky. Či už sa rozprávame o operátoroch, či už sa rozprávame o bankách, ak mám účty, treba si pozrieť, koľko za ne platím, lebo naozaj, pri niektorých to môžu byť aj vysoké poplatky, ale iná banka mi môže ponúkať to isté, len, čo ja viem, s polovičným poplatkom. Takže opäť výborná príležitosť upratať si v takýchto poplatkoch a zbytočných výdavkoch, ktoré môžu narásť až na desiatky eur mesačne.
[00:34:27.990] - Martin Lindák
Presne pri tých bankách to je pravda, lebo je to hlavne vidieť, keď bolo to obdobie klesajúcich úrokov, tak banky museli ako keby ten svoj biznis premiestniť z toho, že zarábame na úrokoch, budeme viac zarábať na poplatkoch a dvíhali poplatky za, ja neviem, rôzne cezhraničné platby alebo za účet a podobne. Záleží od biznisu tej banky, čo ponúka, tak na základe toho si nastaviť tie poplatky a napríklad príklad za mňa, že ja mám občianske združenie k Ekonómii ľudskou rečou a tiež napríklad jediný myslím, že bezplatný účet pre občianske združenia je, že vo Fio banke, hej, tam mám účet. Samozrejme, je tam tá nevýhoda, že oni majú málo pobočiek, bankomaty tiež skoro vôbec nemajú, čiže keď niečo treba ísť vybaviť tak dokopy to je v šiestich či siedmich mestách na Slovensku. To je nevýhoda. Ale napríklad všetky ostatné banky, keď som pozeral, tak to bolo okolo desiatich eur mesačne, čo je akože ročne 120 eur pre občianske združenie, no neni to malý peniaz.
[00:35:19.770] - Nikola Šulíková Bajánová
Čiže si práve spravil reklamu Fio banke.
[00:35:22.290] - Martin Lindák
Tak akože reklamu, no sú tam výhody, nevýhody. Platí to aj pri iných bankách, každá banka funguje trošku inak, každá banka má inak tie pobočky, inak má bankomaty a podobne, že záleží aj od človeka, že či nejak často potrebuje ten bankomat alebo využíva nejakú konkrétnu službu.
[00:35:45.420] - Nikola Šulíková Bajánová
Ešte vieme, že ľudia majú vysokú tendenciu šetriť na povedzme voľnočasových aktivitách a kultúre. Čo sa týka napríklad lyžovačiek a dovoleniek na Slovensku, to sa až tak nedialo v tom minulom roku, resp. neviem, že či to teraz ukazujú ako keby tie iba príjmy a tie možno boli vyššie aj kvôli vyšším cenám. Ale v každom prípade, zatiaľ sa to až tak nestalo, ale je to opäť jedna z oblastí, po ktorej siahajú ľudia ako prvej, keď chcú šetriť. A tu treba myslieť určite aj na to, že keď si robíme tú hierarchiu šetrenia, že zároveň aj štát je ten alebo aj biznis je ten, ktorý trebárs do kultúry investuje v podstate najmenej, alebo aj siaha na tieto výdavky ako prvé, keď začína tiecť do topánok. Takže ja osobne by som odporučila ľuďom, aby nevnímali toto šetrenie ako také to na prvú, pretože treba myslieť na to, že ak vynakladám peniaze na trebárs kultúru, voľnočasové aktivity, tak zároveň investujem do seba. Investujem do kultúry a investujem do seba. To je rovno ako naozaj v podstate tak, ako keď kupujeme hocičo. Hej, že keď si kupujem oblečenie, tak investujem do niekoho a investujem aj do seba, ale je to iný druh výdavku. To sa asi zhodneme na tom.
[00:37:02.070] - Martin Lindák
Hej, na to sa úplne inak pozerá, že kľudne môžeme prvé škrtnúť napríklad nejaký nákup kníh a týchto vecí, ale proste je to niečo, čo nás posúva ďalej a rozvíja. A to isté si napríklad myslím o rôznych školeniach alebo, ja neviem, kurzoch na LinkedIne, že sú síce drahé, ale proste vždy sa to oplatí, lebo nás to niekam posúva a je to iný typ výdavku, nie je to taký ten spotrebný výdavok.
[00:37:22.530] - Nikola Šulíková Bajánová
Ak to teda nie je bullshit kurz hej, ale inak, keď sa rozprávame o tých knihách, tak však akože na Slovensku sa zase až tak veľmi nekupujú už, teda neviem, kam dole by sme mali ísť. V každom prípade, ak si človek dnes kúpi knihu, tak má naozaj rozšírené možnosti, ako sa jej trebárs zbaviť. Existujú Knihoboty, Knihovrátky, neviem čo, ja mám skúsenosti s oboma a musím povedať, že viac dobre ako zlé. Čiže a to sú len dve takéto služby. Určite je viacero nejakých online antikvariátov alebo iných nejakých takýchto platforiem. Jednoducho áno, nečakajte, že keď ste si kúpili knihu za 30 eur v roku 2019, tak dnes ju predáte za 32 eur. Oni nerastú veľmi na hodnote, pokiaľ teda sa ešte stále vydávajú a nejde o nejaké špeciálne vydanie, ale určite sa dá aspoň za niečo streliť. Trebárs v tých dvoch spomínaných službách, ktoré som povedala. Knihobot napríklad funguje tak, že oni vám pošlú peniaze v momente, ako knihu predajú a Knihovrátok zase ten vám rovno povie, za koľko túto knihu od vás vykúpi. A je to veľmi komfortné, nie je to až také náročné na sprocesovanie.
[00:38:30.630] - Martin Lindák
O tomto vieš viac ty, lebo ja si kupujem väčšinou e-booky, čiže.
[00:38:34.560] - Nikola Šulíková Bajánová
Inak to je tiež jedna z tých rád, že tak teda nekupujte knihy, kupujte e-booky, ktoré sú lacnejšie. Ja som zase úplne ten typ, ktorý má radšej tú knihu v ruke. Možno to uzavrime naozaj takým tým zahŕňajúcim odporúčaním, ktoré sa oplatilo určite aj mne, aj tebe. Prepáč, že hovorím za teba, ale oplatilo sa plánovať a mať prehľad.
[00:38:55.800] - Martin Lindák
Tak presne. Spraviť si jeden Excel. Jeden Excel to vyrieši.
[00:39:01.140] - Nikola Šulíková Bajánová
Jeden Excel je taká rada, ako keď niekomu na púšti povieš, že však si sadne do tieňa pod strom, keď tam žiaden nie je, lebo teda na Slovensku asi až tak veľa ľudí nevie používať dostatočne Excel, ale áno, chápeme sa. Skrátka, urobte si mriežku a vypíšte si do nej.
[00:39:17.160] - Martin Lindák
Tak presne. To je podľa mňa najlepšie no, že keď človek vie nejak získať tie údaje a spraví si ten prehľad, a rozmýšľa nad tým, a potom už takou normálnou logikou bežnou na to príde, že kde míňa veľa, kde málo. Ešte takú jednu tému sme nespomenuli a to sú, že predplatné. Predplatné novín, filmových služieb a tak ďalej. To je tiež veľmi populárne si myslím a veľa ľudí na to zabúda.
[00:39:38.640] - Nikola Šulíková Bajánová
No ono je to v podstate inak súčasťou tej možno aj kultúry a voľnočasových aktivít. Veľmi dobre viem z vlastnej skúsenosti, že na tých všetkých predplatných, či už streamovacích služieb alebo médií definitívne prerábam, lebo nevyužívam ich potenciál ani zďaleka. Ale zase na druhej strane, pre mňa to je taký výdavok, ktorý ja väčšinou inak predplatné zahraničných médií vychytávam všetky zľavy, ktoré existujú, že nikdy si nekupujem tú plnú sumu a mne to stojí za to. To neviem vysvetliť ani svojmu mužovi. Mne to stojí za to, že mám to predplatné pre prípad potreby, že tento jeden článok budem naozaj určite potrebovať do nejakej rešerše a podobne. Stojí mi to jednoducho za to, že nevyužívam ten plný potenciál toho plateného média, lebo je to pre mňa pohodlné. Ale áno, určite by som napríklad ja osobne vedela dosť optimalizovať v týchto veciach. Nehovoriac o tom, že je veľmi dobré si skontrolovať vo svojich aplikáciách v telefónoch, že kedy vás čaká nejaká ďalšia platba a prípadne tam ešte zistíte, že koľko vecí vám v podstate telefón plánuje stiahnuť alebo teda tá niektorá služba plánuje stiahnuť, lebo už sa mi stalo, že mi stiahlo predplatné za médium, ktoré som si raz kúpila v zľave, no a potom mi stiahlo plnú sumu a už som mohla iba tak nariekať, lebo toto konkrétne médium som už neplánovala ďalej čítať. Takže opäť prehľad, prehľad.
[00:41:02.790] - Martin Lindák
Presne, akože toto je tiež taká vec, že ako tie knihy, že médium mať zaplatené, akože nie je zase úplne že zbytočný výdavok, aj keď to nevyužívam, lebo je to predsa niečo na rozvoj a asi aj na našu prácu, keď robíme tento podcast. To je jasné, ale napríklad z môjho pohľadu tie streamovacie služby sú ako keby pod týmto hej, že ja si ich veľmi neplatím. Myslím, že mám len jednu a aj to som už taký, že by som ju najradšej zrušil, lebo až tak to plnohodnotne nevyužívam. Ale napríklad na média by som kľudne dal a to máš pravdu, že tie akcie sú tam často v médiach, najmä v zahraničných, a treba povedať pravdu, že sú často aj lacnejšie ako slovenské média, čiže dá sa k tomu dostať za dobré peniaze, hlavne za nejaké uvádzacie zľavy a podobne, a treba na to počkať.
[00:41:45.510] - Nikola Šulíková Bajánová
Áno, presne tak. Dúfam, že sme aspoň zopár vecí niekomu či už upratali alebo pomohli možno v takomto premýšľaní o peniazoch. A zároveň teda, samozrejme, dúfam, že sme aj dobre poradili.
[00:42:00.850] - Nikola Šulíková Bajánová
Počúvali ste podcast Ekonómia ľudskou rečou, ktorý spravidla vychádza v nedeľu. Nájdete ho vo všetkých podcastových aplikáciách aj na všetkých podcastových platformách. Ja som Nikola Šulíková Bajánová.
[00:42:11.620] - Martin Lindák
Ja som Martin Lindák a podcast Ekonómia ľudskou rečou Vám priniesol portál Skpodcasty.sk, na ktorom nájdete všetky slovenské podcasty aj informácie o nich.
[00:42:21.910] - Nikola Šulíková Bajánová
Ďakujeme, že nás počúvate.
