Už túto stredu – 17. februára, budú kresťania po celom svete oslavovať Popolcovú stredu. Popolcovou stredou sa začína pôstne obdobie, ktoré sa končí najdôležitejším sviatkom kresťanstva – Veľkou nocou. Nasledujúce týždne preto venujem Veľkej noci – o jej predkresťanských koreňoch, teologickom význame, symbolike ale budem hovoriť aj o ľudových tradíciách, ktoré sa na Slovensku s veľkonočným obdobím spájajú.
Dnešná časť predstavuje akýsi úvod do problematiky. Kresťanstvo, respektíve Ježišovo posolstvo nezačalo z ničoho nič, vo vákuu, absolútne neovplyvnené okolitým svetom. Ježiš pôsobil v konkrétnej dobe v konkrétnych udalostiach, v spoločnosti so svojimi problémami a historickým odkazom.
Pre pochopenie kresťanstva a udalostí, ktoré sa odohrali počas rokov Ježišovho pôsobenia, musíme poznať dobu, v ktorej sa udalosti Nového zákona odohrávajú.
Židovský štát bol pod nadvládou cudzích mocností a prebiehali tu zápasy o moc, kultúrnu identitu a Židia medzi sebou polemizovali o postavení Mojžišovho Zákona.
Náboženstvá vznikajú ako reakcia na dobu – buď smerujú ku konzervativizmu, alebo chcú napraviť existujúci zlý systém. Kresťanstvo nie je výnimkou.
