Tento rok si pripomíname 80. výročie úmrtia významného kultúrneho antropológa Jamesa Georgea Frazera. Pri tejto príležitosti sa bližšie pozrieme na jeho životné dielo, ktoré dodnes ovplyvňuje ako antropológiu, tak religionistiku. Dielo Zlatá ratolesť bolo po prvý krát publikované na konci 19. storočia a medzi rokmi 1906-1915 vyšla kniha vo svojej finálnej podobe v dvanástich zväzkoch.
Toto monumentálne dielo sa snaží odpovedať na otázku podstaty rituálu, ktorý sa dotýka práve Zlatej ratolesti. Vergílius vo svojom epose Aeneada popisuje, ako po rade veštice Sibyly hrdina Aeneas prichádza k posvätnému stromu a láme z nej Zlatú ratolesť. Pomocou nej sa následne dostáva do podsvetia. V historickej dobe skutočne existoval posvätný háj bohyne Diany, v ktorom tento posvätný strom strážil kňaz, nazývaný aj Kráľ lesa.
Každý kráľ lesa bol ale vrahom. Aby sa totiž nový kňaz dostal do úradu, musel zabiť svojho predchodcu. Nový kňaz prijal svoj úrad aj so svojím nevyhnutným osudom – smrťou rukou nového adepta na pozíciu Kráľa lesa.
Frazerova Zlatá ratolesť v sebe skrýva odpoveď na podstatu nie len toho rituálu, ale venuje sa aj podstate mágie a predstavuje širokú kompiláciu komparatívnej religionistiky. Napriek kontroverziám a kritike si Zlatá ratolesť získala v priebehu 20. storočia významné postavenie nie len v akademických kruhoch, ale aj v modernej kultúre a ovplyvnila aj dielo H.P. Lovecrafta, T.S. Eliota, Jamesa Joycea, Ernesta Hemingwaya ale aj režiséra Francisa Forda Coppola či speváka Jima Morrisona pri písaní skladby „Not to Touch the Earth“.
