Rok 1950 bol rokom hanobenia náboženskej slobody v Československu. Bola vypovedaná zmluva so Svätou stolicou, boli zavedené prísnejšie proticirkevné zákony, boli zrušené kláštory, mnísi a mníšky boli zatvárané do internačných táborov, cirkevní predstavitelia boli zatýkaním, pričom jediným dôvodom zatknutia bola práve ich náboženská príslušnosť. A napokon 28. apríla 1950 bola počas udalosti, ktorá bola zapamätaná ako ,,Prešovský sobor“, zrušená Gréckokatolícka cirkev. Na sobore bol prijatý Manifest ku gréckokatolíckemu duchovenstvu a veriacim Československa, ktorým bola zrušená únia s Rímom, ktorá bola uzatvorená v roku 1646. Doslova zo dňa na deň, z hodiny na hodinu sa 258 357 gréckokatolíkov na Slovensku stali pravoslávni veriaci. Rozhodnutie soboru bolo nelegitímne a bolo výsledkom stalinského protináboženského boja 50. rokov 20. storočia. Tento čin bol protiústavný a nemal podporu ani u veriacich, ani u duchovných predstaviteľov.
O Prešovskom sobore som hovorila s dekanom Gréckokatolíckej teologickej fakulty, prof. Petrom Šturákom.
